Úvod
Ľudské tragédie a traumy, ktoré dokážu spôsobiť spory o deti pri rozvode alebo rozchode rodičov, sú častou témou, ku ktorej sú povolávaní vyjadriť sa a intervenovať mnohí odborníci. V súčasnosti sa tejto problematike venuje naozaj už množstvo rôznych prevažne pomáhajúcich profesií a zaujíma nielen tých, ktorí takýto problém majú alebo sa ich nejakým spôsobom dotýka, ale vzbudzuje emócie aj u širokej verejnosti, ktorá nie je voči trápeniu rodičov a najmä detí ľahostajná. Prípady, ktoré sa šíria médiami a prostredníctvom sociálnych sietí, často kritizujú najmä súdy, ktoré akoby mali dlhotrvajúce spory rodičov „na svedomí“, či už svojím nekonaním, neschopnosťou alebo nezáujmom daný problém riešiť. Po niekoľkých rokoch pozorovania ako súdny systém v poručenskej agende funguje zvnútra a čo všetko ovplyvňuje rodičov v situácii ich rozvodu alebo rozchodu autorka článku zhrnula do niekoľkých poznámok, zistení a vízií, ktoré ponúka na všeobecnú odbornú, ale aj laickú diskusiu k tejto téme.
Autorka vychádza z osobných skúseností s novým systémom na jednom z bratislavských okresných súdov. Systém je postavený na multidisciplinárnej spolupráci zavedenej vďaka projektu známemu aj pod skratkou „Cochem“1. Skrátený názov projektu pochádza zo staršieho a zaužívanejšieho pojmu tzv. modelu Cochemskej spolupráce.2
Súčasťou príspevku sú zinterpretované skúsenosti, ktoré autorka získala za uplynulé tri roky práce na pracovnej pozícii koordinátora pre rodinu na okresnom súde. V tabuľkách ponúka k nahliadnutiu spracované výsledky a štatistiky za prvé dva roky jej činnosti (od mája 2019 do mája 2021), ktoré pripravila pre potreby online konferencie organizovanej v januári 2022 Právnickou fakultou v Olomouci.3 Pre zaujímavosť a pre porovnanie sú spracované aj čiastočné polročné výsledky za aktuálny rok 2022, ktorý sa začína približovať k „normalite“ oproti rokom, ktoré poznačila pandémia Covid-19, a naznačujú možný vývoj a trend v rozhodovacej činnosti súdov.
Projekt „Cochem“ a multidisciplinárna spolupráca (MDP spolupráca)
Doterajší – nazvime ho pracovne „starý systém“ – v ktorom sa spory rodičov o deti u nás prevažne riešili a ešte aj stále riešia, nestačí na zamedzenie vojny rodičov, či účinné zastavenie pomstychtivého, násilného, manipulatívneho alebo inak „patologického“ rodiča, ktorý svojím správaním škodí nielen druhému rodičovi, ale aj samotnému dieťaťu. Cieľom tohto článku nie je zaoberať sa všetkými aspektami, ktoré robia starý systém málo efektívny. Odborná aj laická verejnosť dlhšie kritizuje, že súdy nevedia zasiahnuť dostatočne rýchlo a vhodným spôsobom do rodinnoprávnych sporov. Samozrejme, určité rozdiely existujú od súdu k súdu a niekto by mohol namietať, že nový systém MDP spolupráce neprináša v podstate nič prevratné. Odbornú pomoc, ktorú multidisciplinárna spolupráca v rodičovských sporoch preferuje, je možné v oboch prístupoch sprostredkovať formou výchovného opatrenia. Pre mnohých sudcov, ktorí odbornú pomoc nariaďujú či odporúčajú, sa myšlienka Cochemu nemusí zdať až taká prevratná. Aj v relatívne nedávnej minulosti niektoré menšie súdy zaznamenali čiastočné úspechy pri riešení poručenskej agendy. Vďaka sudcom, ktorí dokázali v lehote 1 až 2 mesiacov nariadiť pojednávania a bezplatnej mediácii sprostredkovanej UPSVaR-mi získanými v rámci priorít toho-ktorého úradu, sa pri troške šťastia darilo priviesť k zmieru jednoduchšie prípady v ideálnej lehote 3 až 6 mesiacov. Používanie výchovných opatrení a príležitostné dočasné projekty bezplatnej mediácie však zásadnejšie neskrátili a neskvalitnili konania a ani nevytvorili udržateľný trend.4 Išlo skôr o systém, ktorý pripomína viac „outsourcing“ mediačných a iných odborných služieb ako skutočnú MDP spoluprácu a nebolo ho možné veľmi využiť pri ťažších prípadoch.5
Prielom v doterajšom systéme prišiel až s experimentom na pilotných súdoch v rámci už spomenutého projektu Cochem v roku 2018. Projekt financovaný z európskych fondov sa spustil približne v septembri 2018.
Začiatky projektu neboli ľahké, rodil sa takpovediac „za pochodu“. Pilotným súdom bolo umožnené, aby obsadili novú pracovnú pozíciu tzv. koordinátora pre rodinu, a krajský súd získal možnosť, aby ako interný zamestnanec na ňom pracoval psychológ. Nikde však nebola zachytená presnejšia predstava, čo by mali títo noví zamestnanci robiť a ako konkrétne so zefektívnením systému pomôcť. Ich činnosť nebola bližšie metodicky upravená ani špecifikovaná. Pilotné súdy si vy