rozsudok Veľkej komory Súdu z 1. júna 2021 k sťažnostiam č. 62819/17 a 63921/17 pre porušenie článku 5 ods. 1 Dohovoru (právo na slobodu a bezpečnosť) a článku 5 ods. 4 Dohovoru (právo na urýchlené rozhodnutie o zákonnosti väzby) v kontexte povinného obmedzenia osobnej slobody z dôvodu psychickej choroby na základe zákona o sociálnej ochrane po spáchaní trestného činu
Obaja sťažovatelia sú povinne obmedzení na osobnej slobode v zariadení v Belgicku. Sťažovateľ Denis je belgický štátny príslušník, ktorý sa narodil v roku 1984. Sťažovateľ Irvine je britský štátny príslušník, ktorý sa narodil v roku 1964.
Sťažovatelia namietajú skutočnosť, že naďalej zostali obmedzení na osobnej slobode, hoci podľa ich názoru pre toto opatrenie od nadobudnutia účinnosti zákona o povinnej väzbe z 5. mája 2014 neexistoval žiaden právny základ.
Zákon z 5. mája 2014, ktorý nadobudol účinnosť v októbri 2016, ustanovuje povinnú väzbu len v prípade spáchania zločinov alebo závažných trestných činov, ktorých následkom je fyzická alebo psychická ujma spôsobená inej osobe, alebo jej hrozba. Sťažovatelia, ktorí boli vzatí do väzby za skutky klasifikované ako krádež (sťažovateľ Denis v roku 2007), resp. za pokus o vlámanie (sťažovateľ Irvine v roku 2002) podľa zákona o ochrane spoločnosti z 9. apríla 1930, sa na základe novej právnej úpravy obrátili na belgické súdy so žiadosťou o prepustenie na slobodu, avšak neúspešne.
Vo svojej sťažnosti namietajú porušenie svojho práva na slobodu a bezpečnosť v zmysle článku 5 ods. 1 Dohovoru z dôvodu, že pre ich ponechanie vo väzbe zanikol právny základ po nadobudnutí účinnosti zákona z roku 2014.
Ďalej namietajú porušenie práva na urýchlené preskúmanie