Aplikácia trojstupňového testu zavedeného v prípade Guðmundura Andri Ástráðssona na voľbu a uvedenie do funkcie sudcov poľského ústavného súdu. Preukázanie ústavnoprávnej životnosti možnosti zásahu účastníkov súdneho procesu do kreácie sudcovských funkcií prostredníctvom čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ďalší krok pre aktívne zapojenie občianskej spoločnosti do ochrany právneho štátu nielen v Poľsku.
Application of the ‘three-step test’ introduced in the Guðmundur Andri Ástráðsson case for the election and the appointment of the of judges of the Polish Constitutional Court.Demonstration of the constitutional viability for the participants of the court proceedings to intervene in the creation of judicial functions through Art. 6 par. 1 of the Convention for the Protection of Human Rights and Fundamental Freedoms. Another step towards the active involvement of civil society in the protection of the rule of law, not only in Poland.
SVÁK, J.: Spor o zákonného sudcu poľského ústavného súdu; Justičná revue, 73, 2021, č. 8-9, s. 1046 - 1052.
Keď som prednedávnom predpovedal veľkú precedentnú budúcnosť trojstupňového testu zisťovania zákonného sudcu na novo zriadenom odvolacom správnom súde na Islande,
1)
ani som netušil, že zakrátko bude aplikovaný v jednom z najväčších sporov orgánov Európskej únie s Poľskom o podstate právneho štátu pri kreovaní sudcov Trybunatu Konstytucyjneho (poľský ústavný súd - ďalej "TK").
2)
Postaral sa o to pestovateľ, resp. výrobca trávnikov určených pre novozriaďované záhradky, ale aj pre futbalové ihriská. Postrachom sa však pre podnikateľa stali jelene a najmä diviaky, ktoré pre pestovateľstvo nemali pochopenie a trávniky určené pre výchovu budúcich Lewandowských (príspevok bol písaný zhodou náhod práve tesne pred zápasom slovenských futbalistov s Poľskom na Majstrovstvách Európy) rozryli svojimi rypákmi. Spor o výšku náhrady škody so spoločnosťou starajúcou sa o lesný revír v roku 2010 napokon prerástol do ďalšieho významného (nielen ľudsko-právne, ale aj politicky) rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len "ESĽP") v prípade
Xero Flor w Polsce sp. zo. o. proti Poľsku (zo 7. mája 2021, č. 4907/18
).
Politický spor prerastený do "
court-packingu
" TK sa rozhorel krátko po tom, ako slovenský prezident A. Kiska aj pod vplyvom stanovísk Benátskej komisie
3)
kapituloval a v čase, keď hrozila nefunkčnosť Ústavného súdu SR, vymenoval jeho nových sudcov. Na rozdiel od slovenského prezidenta oveľa dôraznejšie stanoviská Benátskej komisie
4)
, reagujúce na kreáciu sudcov TK, nenašli v poľskej vládnej elite žiadnu odozvu.
Boj o TK sa začal pred parlamentnými voľbami na jeseň v roku 2015. Končiaci parlament ("Sejm") v siedmom volebnom období na svojom poslednom plenárnom zasadnutí 5. októbra 2015 zvolil 5 nových sudcov TK za troch sudcov, ktorým funkčné obdobie končilo 6. novembra 2015 a za dvoch, ktorým končilo 2, resp. 8. decembra 2015. Prezident A. Duda, zvolený 24. mája 2015, ich však neprijal k zloženiu sľubu. Parlament ôsmeho volebného obdobia prijal v zrýchlenom legislatívnom konaní už 20. novembra 2015 (prezident to v ten istý deň aj podpísal) novelu zákona, že sudca zvolený na TK musí do rúk prezidenta zložiť sľub do 30 d
