Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd“) na neverejnom zasadnutí senátu 7. februára 2019 predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky, obchodnej spoločnosti, a v časti, v ktorej namietala porušenie svojho základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“), základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 3 Cdo 115/2016 z 28. júna 2017 (ďalej len „rozsudok najvyššieho súdu“), ju prijal na ďalšie konanie.
Sťažovateľka bola žalovanou v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, v konaní vedenom pred Okresným súdom Banská Bystrica (ďalej len "okresný súd") pod sp. zn. 17 C 21/2010, v ktorom bola žaloba žalobcov v 1. rade až 6. rade (ďalej len "žalobcovia") rozsudkom okresného súdu sp. zn. 17 C 21/2010 z 12. decembra 2013 (ďalej len "rozsudok okresného súdu") zamietnutá. Proti rozsudku okresného súdu podali odvolanie žalobcovia a proti výroku o trovách konania podala odvolanie aj žalovaná (sťažovateľka). Krajský súd Banská Bystrica (ďalej len "krajský súd") rozhodol rozsudkom sp. zn. 17 Co 473/2014 z 28. októbra 2015 tak, že rozsudok okresného súdu zmenil a určil, že podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností v podieloch uvedených vo výrokovej časti rozsudku krajského súdu sú žalobcovia. Sťažovateľku a vedľajšieho účastníka na strane sťažovateľky zaviazal povinnosťou spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcom trovy súdneho konania.