čl. 5 ods. 1 písm. f) • extradícia • nedostatočná starostlivosť zo strany orgánov pri rozhodovaní o prípustnosti vydania sťažovateľa do jeho krajiny pôvodu napriek postaveniu utečenca priznanému iným členským štátom EÚ • extradícia požadovaná krajinou, v ktorej bol sťažovateľ údajne prenasledovaný • legitímne vyšetrovanie slovenských orgánov vzhľadom na vylúčenia z exteritoriálneho účinku postavenia utečenca priznaného Švédskom, stanovené v Ženevskom dohovore z roku 1951 • nepreskúmaná uplatniteľnosť vylučovacej klauzuly v azylovom konaní vo Švédsku • celková dĺžka väzby sťažovateľa počas extradičného konania v trvaní viac ako 21 mesiacov, aj keď všetky príslušné informácie boli k dispozícii do konca druhého mesiaca
čl. 5 ods. 5 • odškodnenie • žiadne vymáhatelné právo na náhradu škody za neprimeranú dĺžku väzby v rozpore s čl. 5 ods. 1
V prípade Shiksaitov proti Slovenskej republike Európsky súd pre ľudské práva (prvá sekcia), zasadajúc v komore v zložení: Ksenija Turkovic, predsedníčka, Krzysztof Wojtyczek, Linos-Alexandre Sicilianos, Alena Poláčková, Péter Paczolay, Erik Wennerstrom, Lorraine Schembri Orland, sudcovia, a Abel Campos, tajomník sekcie,
berúc do úvahy:
sťažnosti (č. 56751/16 a 33762/17), ktoré podal Súdu podľa článku 34 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "Dohovor") proti Slovenskej republike 22. septembra 2016 a 27. apríla 2017 ruský štátny občan čečenského pôvodu, pán Hamzat Shiksaitov (ďalej len "sťažovateľ");
rozhodnutie oznámiť námietky vznesené podľa článku 5 ods. 1 písm. f) a ods. 5 a článku 13 Dohovoru slovenskej vláde (ďalej len "vláda") a vyhlásiť zvyšok sťažnosti za neprijateľný;
stanoviská strán;
s prihliadnutím nato, že ruská vláda nevyužila svoje právo intervenovať v konaní (podľa článku 36 ods. 1 Dohovoru);
po neverejnom prerokovaní 17. novembra 2020,
vydáva nasledujúci rozsudok, ktorý bol prijatý v už uvedený deň:
ÚVOD
1.
Prípad sa týka najmä údajného nezákonného predbežného zadržania sťažovateľa v Slovenskej republike a jeho následnej väzby s cieľom jeho vydania do Ruska, hoci mu bol predtým vo Švédsku priznaný štatút utečenca.
SKUTKOVÝ STAV
2.
Sťažovateľ sa narodil v roku 1982 a žije v Alveste (Švédsko). Zastupovala ho pani I. Rajtáková, advokátka vykonávajúca prax v Košiciach.
3.
Vládu zastupovala jej zástupkyňa, pani M. Pirošíková z ministerstva spravodlivosti.
4.
Skutkové okolnosti prípadu, ako ich uviedli strany, možno zhrnúť takto.
5.
Dňa 12. júla 2007 Federálny súd oblasti Zavodskoj v Groznom (Čečenská republika) vydal na sťažovateľa medzinárodný zatýkací rozkaz z dôvodu trestného stíhania pre skutky terorizmu, ktorých sa mal dopustiť v roku 2004 v Groznom ako člen ozbrojenej skupiny a v súvislosti s ktorými mu v prípade odsúdenia hrozil doživotný trest odňatia slobody.
6.
V rokoch 2010 - 2011 bolo voči sťažovateľovi na Ukrajine vedené extradičné konanie, ale sťažovateľ unikol do Švédska.
7.
Dňa 6. decembra 2011 mu bol vo Švédsku udelený azyl z dôvodu jeho politických názorov a bolo mu priznané povolenie na trvalý pobyt.
8.
Dňa 15. januára 2015 o 20.45 hod. bol sťažovateľ počas svojej cesty na Ukrajinu zachytený slovenskou hraničnou políciou ako osoba nachádzajúca sa na zozname hľadaných osôb, vedenom Interpolom; bol odvezený na oddelenie hraničnej polície vo Vyšnom Nemeckom. Príslušný policajný záznam sa odvolával na § 17b ods. 1 zákona o Policajnom zbore (zákon č. 171/1993 Z.z.).
9.
Zadržaný bol v nasledujúci deň (16. januára 2015) o 1.00 hod. podľa § 504 ods. 2 Trestného poriadku (ďalej len "TP"), a to na základe medzinárodného zatýkacieho rozkazu, ktorý bol na jeho osobu vydaný 12. júla 2007. V príslušnom policajnom zázname bolo uvedené, že krajský prokurátor v Košiciach (ďalej len "prokurátor") dal súhlas so zadržaním o 1.00 hod.
10.
Neskôr v ten istý deň bol sťažovateľ umiestnený v cele policajného zaistenia v Košiciach; Krajským súdom v Košiciach (ďalej len "krajský súd") mu bol ustanovený obhajca. O 13.00 hod. bol vypočutý prokurátorom a oboznámený s dôvodmi jeho zadržania. Pri tejto príležitosti bolo uvedené, že Interpol potvrdil, že sťažovateľ je stále hľadanou osobou (o zatknutie a vydanie ktorej požiadalo Rusko), a že Rusko sa zaviazalo včas zaslať slovenským orgánom extradičné dokumenty. Sťažovateľ poprel spáchanie akéhokoľvek trestného činu v Rusku, tvrdiac, že bol prenasledovaný v dôsledku aktivít jeho brata v Čečensku. V reakcii na jeho vyhlásenie, že mu bol vo Švédsku udelený azyl, prokurátor uviedol, že okolnosti vedúce k priznaniu azylu sťažovateľovi budú preverené.
I. PREDBEŽNÁ VÄZBA SŤAŽOVATEĽA (SŤAŽNOSŤ Č. 56751/16)
11.
Dňa 17. januára 2015 podal prokurátor na krajský súd návrh na vzatie sťažovateľa do predbežnej väzby podľa § 504 ods. 3 TP. Uviedol, že v danom štádiu sťažovateľov status utečenca, ktorý bol potvrdený Interpolom v Štokholme, nepredstavuje prekážku začatia predbežného vyšetrovania v súvislosti s jeho prípadným vydaním, a to vzhľadom na to, že azylová politika nebola zjednotená právom EÚ. Podľa Európskeho dohovoru o vydávaní z roku 1957 a podľa TP bolo preto nevyhnutné zabezpečiť sťažovateľovu prítomnosť na území Slovenskej republiky do rozhodnutia, či je jeho vydanie do Ruska prípustné.
12.
Dňa 19. januára 2015 krajský súd vypočul sťažovateľa, ktorý zopakoval, že mu bol vo Švédsku udelený azyl. Krajský súd vzal do úvahy, že proces udeľovania azylu prebieha v rámci konania, ktoré sa líši od extradičného konania, a že predbežné vyšetrovanie v rámci extradičného konania (podľa § 502 TP) vykonáva prokurátor, preto krajský súd považoval za nevyhnutné zabezpečiť prítomnosť sťažovateľa na území Slovenskej republiky, kým štát, ktorý žiada o vydanie, nepodá žiadosť o toto vydanie v súlade s § 505 ods. 3 TP. Podľa § 505 ods. 1 TP teda rozhodol tak, že vyhovel návrhu prokurátora a vzal sťažovateľa do predbežnej väzby počas extradičného konania, a to s účinnosťou od 15. januára 2015 o 20.45 hod.
13.
Sťažovateľ podal sťažnosť, ktorú neskôr doplnil prostredníctvom novej zvolenej obhajkyne. Predovšetkým uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že mu bol vo Švédsku udelený azyl, ustanovenie § 501 písm. b) TP neumožňovalo jeho vydanie do iného štátu. Ďalej uviedol, že na jeho zadržanie 15. januára 2015 bol potrebný súhlas prokurátora a že Rusko nepožiadalo o jeho vzatie do predbežnej väzby (ako to vyžaduje článok 16 Európskeho dohovoru o vydávaní).
14.
Listom z 27. januára 2015 prokurátor požiadal švédske orgány o poskytnutie bližších informácií o sťažovateľovom statuse vo Švédsku.
15.
Dňa 9. februára 2015 piaty senát najvyššieho súdu zamietol sťažovateľovu sťažnosť. S odvolaním sa na zatýkací rozkaz a dokumenty vzťahujúce sa na prebiehajúce trestné stíhanie sťažovateľa, zaslané ruskými orgánmi prostredníctvom Interpolu, považoval podmienky ustanovené TP pre predbežnú väzbu za splnené. Skutočnosť, že sťažovateľovi bol vo Švédsku udelený azyl (ktorá mala byť ešte prešetrená prokurátorom z hľadiska vylučovacej klauzuly podľa článku 1F Ženevského dohovoru z roku 1951 - pozri ďalej uvedený odsek 22), takejto väzbe nebránila. V každom prípade, v danom štádiu nebo