Autor sa v článku venuje problematike tzv obráteného dôkazného bremena. Cieľom tohto článku je poukázať na prípady, kedy k takejto procesnej situácii dochádza a aký má dosah na procesné strany sporu.
The author deals with the issue ofthe so-called the reverse burden ofproof. The aim of this paper is to point out the cases in which such a procedural situation occurs and what effects it has on the procedural parties.
POBIJAK, T.: Obrátené dôkazné bremeno v civilnom sporovom konaní; Justičná revue, 72, 2020, č. 12, s. 1486 - 1499.
Úvod
Dôkazné bremeno je častým predmetom záujmu právnej teórie aj súdnej praxe. Uvedené vyplýva zo skutočnosti, že dôkazné bremeno je nielen zaujímavým procesno-právnym inštitútom, ale zároveň z neho pre strany sporu vyplývajú významné praktické dôsledky. Práve dôkazné bremeno, resp. jeho rozloženie alebo rozdelenie medzi strany sporu totiž podstatne ovplyvňuje proces dokazovania, od výsledkov ktorého následne závisí úspech danej strany v jej spore.
1)
V rámci dokazovania v civilnom sporovom konaní môže dôjsť aj k tzv. obráteniu dôkazného bremena, čo predstavuje odklon od všeobecného alebo základného pravidla jeho delenia medzi sporové strany.
K takejto situácii môže dôjsť najmä na základe výslovnej právnej úpravy, keď zákon pri určitých typoch súdnych sporov obracia dôkazné bremeno. Jedným z takýchto prípadov sú spory o náhradu škody voči členom štatutárnych orgánov, ktorým sa budeme venovať aj v tomto článku.
Súdna prax však rozšírila možnosť obrátenia dôkazného bremena aj na tie prípady, keď zákon výslovne nepočíta s obráteným dôkazným bremenom. V tejto súvislosti poukážeme na oblasť tzv. medicínskych sporov, a to najmä v kontexte nálezu Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS 716/2016, zo dňa 24.10.2017.
I Stručne k teoreticko-právnym východiskám dôkazného bremena
Ako sme uviedli v úvode, dôkazné bremeno je inštitútom procesného práva, ktoré je späté s procesom dokazovania v sporovom konaní. Dôkazné bremeno sa vždy uplatňuje iba vo vzťahu ku skutkovým okolnostiam a nie vo vzťahu k právnemu posúdeniu, keďže v tejto otázke platí zásada
iura novit curia.
Z toho dôvodu procesnú stranu nemôže nikdy zaťažovať požiadavka správnej právnej kvalifikácie svojho nároku a taktiež nikdy nemôže znášať jej prípadné nepriaznivé následky. V prípade, ak si aj súd osvojí nesprávnu právnu kvalifikáciu daného nároku zo strany procesnej strany, tak vždy pôjde výlučne iba o chybu súdu.
2)
Zároveň platí, že prípadné nesprávne posúdenie dôkazného bremena zo strany súdu nemožno považovať za vadu právneho posúdenia veci, keďže v prípade dôkazného bremena ide o integrálnu súčasť zisťovania skutkového stavu a hodnotenia dôkazov.
3)
Pri dôkaznom bremene v súlade s vedou civilného procesného práva rozlišujeme objektívne dôkazné bremeno a subjektívne dôkazné bremeno.
4)
Objektívne dôkazné bremeno rieši situáciu, keď po skončení dokazovania nastane tzv.
non liquet
stav, t.j. vtedy, ak súd vyčerpal všetky možnosti objasňovania skutkového stavu, a aj napriek tomu ostala daná skutková okolnosť neobjasnená. Ako totiž uvádza predstaviteľ českej procesualistiky P. Lavický, výsledkom dokazovania môžu byť tri rôzne varianty, a to: a) skutkový prednes bude preukázaný, b) skutkový prednes bude vyvrátený alebo c) skutkový prednes ostane neobjasnený (t.j. nebude preukázaný ani vyvrátený). Práve k prekonaniu posledného z týchto variantov slúži objektívne dôkazné bremeno, ktoré vyjadruje, v prospech ktorej strany súd za takejto dôkaznej situácie rozhodne.
5)
Z toho dôvodu objektívne dôkazné bremeno nie je - na rozdiel od subjektívneho dôkazného bremena - primárne určené stranám sporu, ale ide skôr o povinnosť súdu neprihliadať k určitej skutočnosti, ktorá ostala neistá, resp. nepreukázaná.Subjektívne dôkazné bremeno zase určuje, ktorá sporová strana má preukázať určitú skutočnosť, aby v spore uspela, resp. aby odvrátila prehru v spore.
6)
K preukázaniu danej skutočnosti musí strana uskutočniť dôkazný návrh. So subjektívnym dôkazným bremenom úzko súvisí bremeno tvrdenia, ktoré zase vyjadruje, aké skutkové tvrdenia musí sporová strana zaťažená dôkazným bremenom uviesť, aby v danom spore uspela. Lebo platí, že ak majú byť preukazované, resp. objasňované rozhodujúce skutočnosti, je nevyhnutné, aby tieto skutočnosti boli sporovými stranami vôbec tvrdené. CSP
7)
v tejto súvislosti uvádza, že sporové strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
8)
II Miera dôkazu
S problematikou dôkazného bremena, resp. jeho unesenia priamo súvisíaj tzv. miera dôkazu.
V prípade dokazovania ide o postup založený na ľudskom vnímaní, poznávaní a uchopení reality vonkajšieho sveta, kedy sa ľudská činnosť uskutočňuje vždy prostredníctvom človeka a v rámci jeho kauzálne obmedzených možností.
9)
Výsledkom dokazovania preto často nie je a často ani nemôže byť poznatok o tom, že došlo k danej skutočnosti s úplnou istotou. Naopak, pri dokazovaní by malo ísť o dosiahnutie najvyššieho možného stupňa istoty/pravdepodobnosti o tom, že daná udalosť sa odohrala zisteným spôsobom.
V tejto súvislosti hovoríme o tzv. miere dôkazu, ktorá vyjadruje mieru tejto pravdepodobnosti. Platí,že čímje vyššia