ZSP 55/2020
§ 91 a § 93 Zákona o rodine
§ 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka
§ 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku
Otcovstvo určené súhlasným vyhlásením rodičov možno pred súdom napadnúť nielen žalobou o zapretí otcovstva podľa Zákona o rodine ale aj určovacou žalobou o neplatnosti súhlasného vyhlásenia rodičov podanou putatívnym (domnelým) otcom podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku.
Uznesenie
Najvyššieho súdu SR
, sp. zn.
6 Cdo 224/2016
.Skutkový stav:
Žalobca sa žalobou podanou na okresný súd 27. júna 2013 domáhal, aby súd určil, že súhlasné vyhlásenie rodičov o určenie otcovstva urobené žalovanou v prvom rade a žalovaným v druhom rade 26. februára 2013 je neplatné, aby súd určil, že žalobca je otcom maloletého dieťaťa (ďalej aj "maloletý"), a aby ho súd zveril do osobnej výchovy žalovanej v prvom rade a uložil mu povinnosť prispievať na jeho výživu sumou 100 eur mesačne k rukám žalovanej v prvom rade vždy do 15. dňa príslušného mesiaca vopred a aby upravil jeho styk s maloletým.
Okresný súd (ďalej aj "súd prvej inštancie") rozsudkom žalobu zamietol a vyslovil, že o náhrade trov konania rozhodne samostatným uznesením.
Vo vzťahu k žalobe o určenie neplatnosti súhlasného vyhlásenia o otcovstve urobené žalovanou v prvom rade a žalovaným v druhom rade uviedol, že žalobca osvedčil naliehavý právny záujem na požadovanom určení v zmysle § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj "OSP"), lebo v prípade vyhovenia žalobe, by sa zmenilo jeho právne postavenie v tom, že by sa stal aktívne legitimovaným na podanie žaloby o určenie otcovstva k maloletému. Z výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že neboli preukázané v konaní tvrdenia žalobcu o neplatnosti právneho úkonu súhlasného vyhlásenia rodičov o otcovstve žalovaného v druhom rade k maloletému.
Súd uviedol, že žalobcom tvrdené okolnosti, že žalovaná v prvom rade musela vedieť o jeho biologickom otcovstve k maloletému, a že žalovaný v druhom rade podľa jeho vedomostí neudržiaval so žalovanou v prvom rade žiadny partnerský a ani intímny vzťah a o dieťa sa vôbec nezaujímal, nevylučujú existenciu intímneho vzťahu žalovaných v prvom a druhom rade v rozhodnom období pre počatie maloletého a teda nedokazujú nedostatok ich vôle pri súhlasnom vyhlásení otcovstva. Ani okolnosť, že žalovaná v prvom rade nepopierala biologické otcovstvo žalobcu k maloletému, prípadne, že sa priamo vyjadrovala o otcovstve žalobcu k maloletému, nevylučuje možnosť biologického otcovstva žalovaného v druhom rade. V tejto súvislosti súd poukázal na písomné vyjadrenie žalovaných v prvom a druhom rade, v ktorom uviedli, že súhlasné vyhlásenie o otcovstve žalovaného v druhom rade k maloletému urobili slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, že si boli vedomí právnych účinkov s týmto úkonom spojených a že tieto účinky svojím prejavom chceli vyvolať.
Podľa okresného súdu uvedený právny úkon žalovaných v prvom a druhom rade neodporuje ani zákonu, lebo nie je v rozpore s ustanovením § 91 Zákona o rodine. Jeho zmyslom je určenie otcovstva k maloletému, čo v danom prípade súhlasným vyhlásením žalovanej v prvom rade a žalovaného v druhom rade bolo dosiahnuté. Žalobca nepreukázal, že výsledok to