Metodologická skúsenosť, že samozrejmosti, ktoré sú všeobecne akceptované a získali už takmer status banality, predstavujú neraz východisko cesty s prekvapujúcim cieľom, vedie k zamysleniu nad notoricky známymi poznatkami a tézami. Cesta k novému poznaniu obvykle začína od už známeho, ktorým však nemusí byť len čerstvý poznatok, dáta či hypotéza, ale aj ošúchaná stará pravda.
V. Knapp pravdepodobne nemal objaviteľský pocit, keď na jednej z prvých stránok učebnice teórie práva napísal: "Ale predsa právo na nikoho iného ako na človeka nemôže pôsobiť a pre nikoho iného ako pre človeka nemôže platiť."1) Rád opakovane citujem túto vetu, lebo v nej sú obsiahnuté impulzy pre rozsiahle právno-filozofické úvahy. Nasledujúce riadky tradicionalisticky ignorujú prichádzajúcu veľké tému priameho pôsobenia práva na umelú inteligenciu a tak je pre nich (zatiaľ) konečným adresátom práva len človek.
Pre Š. Lubyho bolo samozrejmosťou, ktorú nedokazoval, ale z nej vychádzal, že právo sa koniec-koncov aplikuje na človeka: "Právo je výtvorom rozumu, ale nie výtvorom rozumu toho jednotlivca, na ktorého sa má aplikovať ...".2)
S uvedenou vetou je viac ako zlučiteľné napríklad chápanie práva podľa A. Pattara: "Norma je viera alebo motív konania ..., ktoré ľudskí konatelia (human agents) dostávajú zvonka ..."3), kde opäť norma "prichádza" ku človeku zvonka a tento ju následne internalizuje.
Zo zorného uhla tézy, že právo sa obracia len na človeka si zaslúži rozsiahlejšiu citáciu, prehliadaný rakúsky právnik z prvej polovičky minulého storočia J. Ofner: "O čo bližšie k životu stojí potreba, o to silnejší je právny nárok, skrátene: "O čo bližšie životu o to silnejšie v práve." Nazývam to zásadou blízkosti ku životu. Platiac všeobecne pre všetko čo má ľudskú tvár, vyjadruje vedúcu myšlienku ľudského práva ..."4) Základná zásada práva teda platí (len) pre ľudí a je adresovaná ľuďom. J. Ofner zabudoval tézu o práve obracajúcom sa na ľudí do svojej koncepcie ako nespochybniteľný stavebný prvok, ktorý umožňuje ďalšie konštrukcie.
Je vecou usilovnosti a sčítanosti pisateľa pokračovať v uvádzaní formulácii pochádzajúcich od rôznych autorov a z rôznych dôb preukazujúcich, že právo sa so svojimi príkazmi, zákazmi, dovolaniami, vedúcimi ideami, princípmi, hodnotami, etc. Obracia na ľudí ako jednotlivcov. Aj keď je právo adresované skupinám ľudí, tak sa dodržiava alebo porušuje (ne)konaním jednotlivca/jednotlivcov.
Právne myslenie vytvorilo na uchopenie postavenia jednotlivého človeka vo vzťahu ku (objektívnemu) právu viacero pojmov, ktoré získali prívlastok učebnicové. Asi najznámejšími z nich sú právna subjektivita a subjekt práva, hoci zdanlivo paradoxne ich môže právo priznať aj inej entite ako jednotlivcovi. "Právna subjektivita (právna osobnosť) je spôsobilosť mať subjektívne práva a právne povinnosti"5) a "subjektmi práva sú fyzické osoby a právnické osoby, ktoré právo uznáva za osoby v právnom zmysle."6) Spojenie citovaných vymedzení právnej subjektivity a subjektu práva pochádzajúcich z rôznych učebníc pripomína právnikom to, čo sa museli naučiť v rámci univerzitného štúdia a neskoršie sa to stalo skoro neuvedomelou súčasťou ich profesionálnej výbavy. Právna subjektivita i subjekt práva sú pojmami právneho myslenia (vedy) i práva. Zakladajú sa na právom priznanej spôsobilosti byť nositeľom subjektívnych práv i povinností.7) Sú spojené viac s právnymi vzťahmi ako právom upravenými spoločenskými vzťahmi než s pôsobením práva na človeka (jeho konanie) a na jeho spoločenské vzťahy. Ich ťažisko je v právnej forme a nie v spoločenskom obsahu. V tom spočívajú ich výhody i slabé stránky.
Slovné spojenie adresát práva sa síce vyskytuje v právnickej spisbe, ale nepatrí k učebnicovým pojmom. Zdôrazňuje komplex pôsobenia práva na človeka. Adresátom práva je ten na koho sa právo obracia, aby ovplyvnilo (zmenilo alebo zachovalo) jeho konanie. Hlavným spôsobom obrátenia sa práva na niekoho je priznanie subjektívnych práv a povinností, ale právo pôsobí aj prostredníctvom zakotvenia určitých hodnôt, vedúcich ideí. Keď F. Schaner píše: "Možno že právo nie je len o pravidlách, ale určite je v mnohom o pravidlách ..."
