58/2014
Princíp súčinnosti
čl. 47 Ústavy Slovenskej republiky,
§ 82 ods. 3 písm. b), § 82 ods. 4 písm. g) zákona č. 346/2000 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
§ 3 ods. 2, § 19 ods. 2, 3, § 62 a nasl. zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov,
§ 246c ods. 1 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku. v spojení s § 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, § 246c ods. 1 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 211 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku, § 250ja ods. 3, § 250j ods. 2 písm. e) Občianskeho súdneho poriadku
Ak má podanie nedostatky, táto skutočnosť sama o sebe nie je dôvodom pre odmietnutie podania správnym orgánom, keďže by to bolo v rozpore s princípom súčinnosti (§ 3 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.), podľa ktorého sú správne orgány povinné poskytovať pomoc a poučenia, aby účastníci konania pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.
Rozsudok
Najvyššieho súdu SR
8 Sžo 41/2013
Skutkový stav:
Krajský súd v B. rozsudkom podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj "OSP") zamietol ako nedôvodnú žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného z 2. apríla 2012, ktorým tento zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie riaditeľa Personálneho úradu ozbrojených síl SR z 13. decembra 2011 o nepovolení obnovy konania vo veci prepustenia žalobcu zo služobného pomeru.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu vyplynul záver, že správne orgány oboch stupňov v preskúmavanej veci postupovali v intenciách citovaných právnych noriem, preto ich rozhodnutia treba považovať za správne a v súlade so zákonom, pričom námietky žalobcu neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia. Ďalej uviedol, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca svoj návrh opiera o § 62 ods. 1 písm. e) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej len "správny poriadok"), pričom z obsahu rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžo 18/2011, 3 Sžo 19/2011, 3 Sžo 20/2011 z 2. júna 2011 vyplýva, že dôvodom zrušenia personálnych rozkazov z 26. januára 2009, ktorým žalobcovi ukončili dočasné vyčlenenie na plnenie úloh Vojenskej polície dňom 20. januára 2009, personálneho ro