JUDr. Róbert Dobrovodský, PhD., LL.M

Príspevok prináša prehľad legislatívnych zmien, ktoré sa od 1. januára 2023 prejavia v civilnom mimosporovom konaní týkajúcom sa maloletých, ako aj v rodinnom práve. Autor poukazuje aj na zmeny v obsahu vládneho návrhu, ktoré nastali v druhom čítaní rokovania Národnej rady SR, ktorá 4. októbra 2022 prijala zákon č. 338/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Civilný mimosporový poriadok.

(dokončenie z čísla 2/2019) Relevantná právna úprava od roku 2016 V nadväznosti na nedostatky identifikované v právnej praxi z hľadiska už citovanej ustálenej judikatúry ESĽP bolo potrebné prijať novú právnu...

Výkon rozhodnutia vo veciach maloletých patrí medzi jednu z najnáročnejších právnych otázok týkajúcej sa maloletých detí. Právna úprava výkonu rozhodnutia upravuje postup štátnych orgánov, ktoré zasahujú do rodinných vzťahov. Emočne vypäté vzťahy najmä medzi rodičmi dieťaťa sťažujú priehľadnosť interakcií a konfliktov medzi stranami. Prax ukazuje, že súd má v týchto druhoch konania osobitne sťaženú dôkaznú situáciu. Jeho úlohou je na jednej strane výkonom rozhodnutia naplniť medzinárodný záväzok rešpektovať súkromný život rodiča, ktorého právo styku s dieťaťom nie je rešpektované, no na druhej strane má povinnosť zisťovať či núteným výkonom rozhodnutia nedôjde k porušeniu najlepšieho záujmu dieťaťa1), či práv povinného rodiča vyžadujúc od neho plnenie povinnosti vymykajúcej sa zo sféry jeho vplyvu. Daná téma je rovnako spoločensky i politicky citlivá. Svedčia o tom viaceré udalosti.

V príspevku sa autor podrobne venuje inštitútu slúžiacemu na ochranu života a zdravia detí, ktorý je v slovenskom právnom poriadku nový. Oprávnenie preveriť stav dieťaťa vstupom zástupcu orgánu sociálnoprávnej ochrany a kurately do obydlia na základe rozhodnutia súdu v súčinnosti s policajtom za možnej účasti iných osôb, ktoré môžu uľahčiť priebeh overovania stavu dieťaťa, bol zavedený s účinnosťou od 1. januára 2016, a to prijatím zákona č. 175/2015 Z. z. z 26. júna 2015, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine. Autor analyzuje legislatívnu úpravu s ohľadom na jej ambíciu dosiahnuť vysokú úroveň oprávnení štátnych orgánov, pokiaľ ide o ich primeranosť a efektívnosť na jednej strane a rešpektovanie práva dieťaťa a jeho rodičov na druhej strane.

1) V našom príspevku sa snažíme poukázať na aplikáciu aktuálnej právnej úpravy výkonu rozhodnutí o výchove maloletých a pokúšame sa zovšeobecniť princípy, ktoré dané konanie ovládajú. V príspevku analyzujeme okolnosti, ktorým súdy v praxi pripisujú relevanciu a ktorých preukázanie podstatne ovplyvňuje výsledok súdneho konania. Zistenia uvedené v našom príspevku vychádzajú z empirického výskumu postupov a rozhodnutí časti okresných a krajských súdov v Slovenskej republike. Ten bol realizovaný v rámci riešenia projektu VEGA č. 1/0505/14 s názvom "Princípy nadnárodného civilného procesu, ich perspektívy a možnosti inšpirácie slovenskej právnej úpravy de lege ferenda". Z dôvodu, že sa empirický výskum netýka rozhodovacej činnosti všetkých súdov v Slovenskej republike, ale len vybraných súdov, neprivlastňujeme si právo naše zistenia generalizovať ako všeobecné trendy rozhodovacej činnosti súdov v Slovenskej republike. Už čiastočné zistenia však môžu, podľa nášho názoru, byť dostatočným ukazovateľom predbežných spoločných východísk a právnych princípov, ktoré abstrahujú súdy zo svojej rozhodovacej činnosti a ktoré v určitej miere nemajú explicitné vyjadrenia v právnej úprave. Keďže tento príspevok mapuje postupy a rozhodovanie súdov podľa platnej právnej úpravy platnej do 30. júna 2016, v obmedzenej miere, a to tam, kde je to vhodné, poukazujeme na novú právnu úpravu podľa zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len "Civilný mimosporový poriadok"), ktorý nadobudne účinnosť 1. júla 2016. "Keď jeden rodič odchádza z pojednávacej miestnosti ako víťaz, vtedy jeho dieťa prehralo." (Dr. Jürgen Rudolph, rodinný sudca, zakladateľ Cochemskej praxe)

V druhej časti článku sa venujeme povahe a druhom konaní, ktoré upravuje protokol. Konanie o individuálnej procedúre oznámení (sťažností), konanie na základe oznámenia medzi štátmi a vyšetrovanie analyzujeme vo svetle ustanovení protokolu, vnútroštátnych kompetencií slovenských orgánov a ich postupov, ale aj vo svetle konkrétností, ktoré sú upravené v procesnom poriadku výboru. V článku taktiež už uvažujeme o význame a kompetenciách Komisára pre deti, ktorý sa má s účinnosťou od 1. septembra 2015 na základe vládneho návrhu zákona o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím a o zmene a doplnení niektorých zákonov podieľať na ochrane práv detí podporou a presadzovaním práv priznaných dieťaťu medzinárodnými dohovormi. V kontexte konaní podľa protokolu poukazujeme na komisárove oprávnenia a ich význam pre deti.

V prvej časti článku sa venujeme významnej medzinárodnoprávnej udalosti, ktorou je prijatie Opčného protokolu k Dohovoru o právach dieťaťa o procedúre oznámení (sťažností) a jeho ratifikácia Slovenskou republikou. Slovenská republika si v medzinárodnom spoločenstve zapísala prvenstvo tým, že svojou ratifikáciou sa zaslúžila o to, že protokol vstúpil do platnosti. Článok analyzuje princípy konaní a druhy konaní podľa protokolu. Vzhľadom na novosť témy má článok v parciálnych otázkach ambíciu formulovať výzvy slovenskej praxe ochrany práv detí najmä s ohľadom na činnosť súdov a orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a mládeže.