doc. JUDr. Bohumil Havel, Ph.D.

Ak stanovy spoločnosti určujú, že v mene spoločnosti musia konať spoločne najmenej dvaja členovia predstavenstva, člen predstavenstva môže udeliť individuálnu plnú moc na konkrétny právny úkon inému členovi predstavenstva. Je však neprípustné, aby pri takomto spôsobe konania v mene spoločnosti členovia predstavenstva udelili len jednému z nich generálnu (všeobecnú) plnú moc alebo plnú moc, rozsah ktorej je vymedzený iba druhom právnych úkonov.

Nadační právo je citlivá oblast soukromého práva, zrcadlí nejen osobní vůli zakladatelů nadací, ale také společenskou afinitu k filantropii a k podpoře veřejných věcí soukromými zdroji. Ač se mnohdy zdá, že dnes jsou nadace zejména nástrojem soukromé vlastnické správy, jejich role je širší, a proto by i jejich právní úprava měla být dotažená. Ostatně velké nadace typu Zeit Stiftung nebo Nadace Jana Husa jasně ukazují, že se v nich mohou kumulovat velké majetky, které slouží širokým společenským potřebám. Současně však, a to zejména sleduje dále diskutovaná novela slovenského nadačního práva, nadační právo moderní právní řády „privatizují“ a podporují jeho využití pro soukromé účely. Tento trend vede k uvolnění regulace, k hledání racionálních foundation governance pravidel (viz třeba Swiss Foundation Code), a tedy standardizaci světa tohoto druhu právnických osob. Strukturálně pak tedy obě regulace, tedy veřejněprospěšní nadace i soukromé nadace, tvoří dvě strany jedné mince a musí být právně i daňově nastaveny tak, aby nabízely racionální volby a řešení.

Rekodifikácia korporačného práva je príležitosťou pre paradigmatické zmeny právnej úpravy a vnímania právneho odvetvia. Článok prináša zahraničný pohľad na riziká a príležitosti rekodifikácie práva obchodných spoločností aj s ohliadnutím na skúsenosti s rekodifikáciou v Českej republike.

Pandémia ochorenia Covid-19 vyvolaného koronavírusom SARS-CoV-2 predstavuje obrovský šok pre ekonomiku a pre fungovanie podnikateľských subjektov. Prináša so sebou riziká, ako je kríza dopytu, druhotná platobná neschopnosť, obmedzená schopnosť plnenia uzavretých zmlúv, ale aj problém s dostupnosťou financovania. Všetko to bude mať zrejme zásadný vplyv na likviditu spoločnosti a jej trhové vyhliadky. Taktiež môžeme očakávať prepady v going concern, čo povedie k možným predĺženiam podnikateľov. Zásadný vplyv na fungovanie orgánov vyžadujúcich fyzickú prítomnosť viacerých osôb na jednom mieste majú epidemiologické pravidlá obmedzujúce stýkanie sa ľudí. Toto všetko stavia zásadné výzvy nielen pred fungovanie obchodných spoločností, ale musí na ne reagovať aj korporačné právo. V príspevku prinášame základný prehľad aplikácie bežných pravidiel korporačného práva, správy a riadenia pri pandemickej situácii a priblížime aj najnovšiu legislatívnu reakciu v oblasti korporačného práva s presahmi do insolvenčného a obligačného práva, a to zákon č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii (ďalej aj „zákon o mimoriadnych opatreniach“).

  Navrhovaná novelizácia Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka zamýšľa podstatným spôsobom zasiahnuť aj do právnej úpravy výkonu funkcie člena štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti a družstva. Autori analyzujú navrhovanú právnu úpravu a poukazujú na jej niektoré slabé miesta. Kladú si otázku, či je potrebná zásadná zmena východiska právnej úpravy zmluvy o výkone funkcie, a dospievajú k odpovedi, že navrhované sploštenie súboru právnej úpravy korporačného a zmluvného práva do jednotného režimu výkonu funkcie nie je optimálnym riešením. Poukazujú pritom aj na rizikové časti návrhu, medzi ktoré radia zrušenie presunu dôkazného bremena na člena štatutárneho orgánu, nejasné vymedzenie pravidla podnikateľského úsudku, ako aj na navrhované ustanovenia týkajúce sa informačných povinností, znášania nákladov výkonu funkcie a konkurenčnú doložku.