ZMENA ROZHODNUTIA ÚSTAVNÉHO SÚDU SR V DÔSLEDKU ROZHODNUTIA MEDZINÁRODNÉHO SÚDU
Rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie otriasajú
jednou z istôt právneho poriadku SR, ktorou ešte nedávno bolo, že rozhodnutie Ústavného súdu SR je
konečné, nemožno proti nemu podať opravný prostriedok. Ústava SR síce takú možnosť naďalej vylučuje,
ale z medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky čoraz častejšie vyplýva opak.
Podľa čl. 133 Ústavy SR: "Proti rozhodnutiu
ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok." Táto úprava vylučuje nielen podanie odvolania,
ale aj podanie každého iného riadneho alebo mimoriadneho opravného prostriedku. Rozhodnutie, ktoré
Ústavný súd SR urobí v rámci priznanej pôsobnosti, je konečné a nezmeniteľné.
Ústava SR nevylučuje podanie opravného prostriedku len proti meritórnym rozhodnutiam. V súlade s
čl. 133 opravný prostriedok nemožno podať proti
nijakému rozhodnutiu ústavného súdu. Konečné a nezmeniteľné nie je iba rozhodnutie vo veci samej,
ale aj tomuto rozhodnutiu predchádzajúce procesné rozhodnutia. Ústava vylučuje podanie opravného
prostriedku proti rozhodnutiu o vstupe do konania v postavení vedľajšieho účastníka, o námietke
predpojatosti sudcu ústavného súdu, o vylúčení verejnosti z účasti na ústnom pojednávaní alebo jeho
časti, o nepripustení späť vzatia sťažnosti a radu ďalších rozhodnutí. Z tejto okolnosti možno
vyvodiť záver, že čl. 133 Ústavy SR vylučuje
"primerané použitie" Občianskeho súdneho poriadku
alebo Trestného poriadku v rozsahu všetkých
ustanovení, ktoré priznávajú právo na opravný prostriedok.1)
Výnimku zo zásady definitívnosti a nezmeniteľnosti rozhodnutia ústavného súdu určuje iba ústavný
zákon č. 357/2004 Z.z. pre konanie o preskúmaní
rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov. V tomto type konania ak
medzinárodná zmluva, ktorou je SR viazaná, ustanovuje možnosť pre verejného funkcionára obrátiť sa
na medzinárodný orgán so žiadosťou o preskúmanie rozhodnutia, ktorým bola vyslovená strata mandátu
alebo verejnej funkcie, a ak sa verejný funkcionár obráti na tento medzinárodný orgán so žiadosťou o
preskúmanie takého rozhodnutia, považuje sa také rozhodnutie o strate mandátu alebo verejnej funkcie
za právoplatné a vykonateľné až vtedy, keď ho tento medzinárodný orgán potvrdí.
Úprava daná čl. 133 Ústavy SR sa v poslednom
období dostáva do problémov v konfrontácii s právnym režimom, aký predpokladajú orgány Rady Európy a
EÚ v rozhodnutiach proti Slovenskej republike.
Modelovo ide o dva typy situácií: v prvej by sa právny účinok rozhodnutia medzinárodného orgánu
súdnej moci mal v Slovenskej republike zabezpečiť zrušením pôvodného rozhodnutia Ústavného súdu SR.
V druhom type situácií samo rozhodnutie Ústavného súdu SR netreba zrušiť, ale nemožno s ním spojiť
právny účinok. Od iného orgánu verejne