Článok kriticky analyzuje judikatórnu prax Ústavného súdu Slovenskej republiky v otázke procesnej zásady zákazu reformatio in peius v konaní o sťažnosti obhajcu voči uzneseniu o trovách obhajoby. Podľa tejto praxe sa predmetná zásada neaplikuje na sťažnosť podanú obhajcom. Predkladaný článok tento záver vyvracia a poskytuje premisy, ktoré vedú k presne opačnému záveru.
Náhrada trov konania (nie len trestného) je esenciálnym odrazom prehratého sporu. Kým hmotnoprávnym následkom spáchaného trestného činu je sankcia v podobe trestu alebo ochranného opatrenia, procesnoprávnym následkom je povinnosť odsúdeného nahradiť trovy trestného konania. V trestnom práve nadobúda náhrada trov trestného konania osobitný význam, keďže je dôležitým prvkom v procese nápravy odsúdeného a preberania zodpovednosti za spáchanú trestnú činnosť. V istom zmysle má tento procesnoprávny následok preventívny účinok čo do predchádzania trestnej činnosti. Je totižto spôsobilý odradiť odsúdeného od eventuálnej recidívy v trestnoprávnom zmysle. Ekonomický dopad v podobe povinnosti nahradiť štátu trovy obhajoby v zmysle § 555 ods. 1 písm. c) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len "TP"), ktoré sa nie zriedka pohybujú rádovo v tisícoch eur, na odsúdeného pôsobí často krát intenzívnejšie, než výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody. Aktuálna majetková indispozícia je potom zvyčajne tou skutočnosťou, ktorou odsúdení odôvodňujú sťažnosť voči uzneseniu, ktorým boli zaviazaní na náhradu trov obhajoby. Vznik niekoľkotisícového dlhu voči štátu preto môže mať výrazný vplyv na správanie sa odsúdeného v otázke obnovenia protispoločenskej činnosti, teda opätovného spáchania trestného činu
(crimen recidivum)
.Skôr, než je odsúdený právoplatne zaviazaný štátu nahradiť trovy, ktoré vyplatil ustanovenému obhajcovi, musí v zmysle § 553 ods. 2 a 3 TP prebehnúť proces rozhodovania o nároku ustanoveného obhajcu na odmenu a náhradu v zmysle advokátskej tarify. Celý proces rozhodovania o trovách obhajoby je tak rozdelený do dvoch fáz, kde v prvej fáze súd rozhodne o nároku obhajcu, ktorý si podaním vyčíslil trovy obhajoby. Po vyplatení tejto odmeny z rozpočtových prostriedkov súdu sa následne v druhej fáze rozhodne podľa § 558 ods. 1 TP o povinnosti odsúdeného nahradiť štátu odmenu, ktorú obhajcovi vyplatil v rámci prvej fázy, ak odsúdený nemá nárok na bezplatnú obhajo