ZSP 38/2021
§ 257 ods. 1 písm. b) a c) ods. 6 a 7, § 317 ods. 1, druhá veta Trestného poriadku
I. Pri rozhodovaní súdu prvého stupňa, či prijme alebo neprijme vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku alebo v zmysle písm. c) tohto ustanovenia Trestného poriadku sa musí prihliadať aj na dôkazy vykonané vo veci v prípravnom konaní. Súd také vyhlásenie obžalovaného neprijme, ak má dôvodné pochybnosti o skutkových tvrdeniach uvedených v obžalobe alebo o splnení podmienok v zmysle § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) alebo h) Trestného poriadku.
II. Ak obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobí vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) alebo písm. c) Trestného poriadku a súd toto vyhlásenie podľa § 257 ods. 6 Trestného poriadku prijme - s dôsledkami uvedenými v § 257 ods. 7 Trestného poriadku (t.j. uznesením, proti ktorému nie je prípustná sťažnosť - § 185 ods. 2 druhá veta Trestného poriadku), obžalovaný následne v tomto rozsahu nemôže právne účinne napadnúť rozsudok odvolaním vo výroku o vine, ktorý bol po takom postupe vyhlásený súdom prvého stupňa.
III. Ak obžalovaný podá odvolanie aj proti výroku rozsudku o vine v rozsahu, v ktorom ho súd založil na jeho vyhlásení o vine, ktoré prijal postupom upraveným v § 257 ods. 4 až 7 Trestného poriadku, odvolací súd nemôže v zmysle § 317 ods. 1 prvej vety Trestného poriadku preskúmať tento výrok o vine v napadnutom rozsudku, teda nemôže podrobiť v tomto rozsahu revíznej povinnosti prvostupňovým súdom (priznaním sa obžalovaného) zistený skutkový stav ani jeho právne hodnotenie.
Uznesenie Vyššieho vojenského súdu v Trenčíne, sp. zn.
5 To 13/2007
Skutkový stav:
Vyšší vojenský súd v T. podľa § 319 Trestného poriadku(ďalej aj "TP") zamietol odvolanie vojenského prokurátora proti výroku o treste a obžalovaného bývalého npor. Policajného zboru F. Z. proti výrokom o vine a treste rozsudku Vojenského obvodového súdu z 21. marca 2007, sp. zn. 3 T 51/2006.
Z odôvodnenia:
Vojenský obvodový súd B. B. rozsudkom sp. zn. 3 T 51/2006 z 21. marca 2007 obžalovaného býv. npor. PZ F. Z. uznal za vinného zo spáchania obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písm c) až e) Trestného zákona (ďalej aj "TZ") v spojení s § 138 písm. j) TZ, § 139 ods. 1 písm. a) a c) TZ a § 140 písm. b) TZ, ...
... ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že po tom, čo od presne nezisteného času v r. 2005 pripravoval ako odplatu za údajné porušenie manželského sľubu usmrtenie manželky Ž. Z., nar. 5. februára 1978, ako aj usmrtenie ich maloletých detí E. Z., nar. 3. júla 1997 a M. Z., nar. 14. marca 2001, 10. júna 2006 po napísaní listu na rozlúčku v presne neurčenom čase okolo 22.00 h. v obci N., okr. Veľký Krtíš, v nájomnom sociálnom byte tento svoj zámer uskutočnil tak, že v spálni na 1. poschodí bytu strelou do úrovne dolnej tretiny hrudníka a strelou do hlavy v krátkom časovom intervale za sebou zo služobne pridelenej zbrane - pištole vz. ČZ 82 kaliber 9 mm Makarov, výr. č. 045519, usmrtil svoju manželku Ž. Z., rod. T., nar. 5. februára 1978, a bezprostredne po tom po prejdení do detskej izby na 1. poschodí v tom istom byte strelami do hlavy z už označenej pištole počas spánku na poschodovej posteli usmrtil svojich synov maloletého E. Z., nar. 3. júla 1997 a maloletého M. Z., nar. 14. marca 2001, pretože všetkým trom spôsobil zranenie nezlučiteľné zo životom, a to priestrel hlavy s deštrukciou mozgového tkaniva, ktorému na mieste podľahli.
Obžalovaný bol za to odsúdený podľa § 144 ods. 2 TZ k trestu odňatia slobody na 25 (dvadsaťpäť) rokov a podľa § 48 ods. 3 písm. b) TZ bol pre výkon tohto trestu zaradený do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.
V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa konštatoval, že na hlavnom pojednávaní obžalovaný urobil vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. c) TP, že nepopiera vinu za spáchanie skutku a po porade so svojim obhajcom na jednotlivé otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) odpovedal kladne, najmä dobrovoľne sa priznal ku skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, ako aj to, že rozumie právnej kvalifikácii. Keďže súd nemajúc pochybnosti o skutkových zisteniach a právnej kvalifikácii uvedenej v obžalobe toto vyhlásenie podľa § 257 ods. 6 TP prijal, neboli na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods. 7 TP vykonávané dôkazy pre účely ustálenia skutkového stavu a právnej kvalifikácie. Súd potom konanie obžalovaného kvalifikoval v zmysle obžaloby ako obzvlášť závažný