ZSP 38/2020
§ 87 ods. 8 a § 96 ods. 2 a 3 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení
Veriteľ si môže u správcu uplatniť pohľadávku proti podstate s uvedením jej právneho dôvodu a výšky len do zverejnenia oznámenia správcu o zostavení zoznamu pohľadávok proti podstate a zámere zverejniť rozvrh podľa § 96 ods. 2 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii v Obchodnom vestníku. Po zverejnení takéhoto oznámenia môže veriteľ v konkurznom konaní uplatniť pohľadávku proti príslušnej podstate výlučne v odôvodnených námietkach na predpísanom tlačive v lehote určenej v ustanovení § 96 ods. 3 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Na pohľadávku, ktorú veriteľ neuplatnil u správcu uvedeným postupom, sa pri uspokojení neprihliada ako na pohľadávku proti (všeobecnej alebo oddelenej) podstate, ani sa veriteľ nemôže následne s úspechom domáhať určenia tejto pohľadávky proti podstate žalobou podanou proti správcovi podľa § 87 ods. 8 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii.
Uznesenie
Najvyššieho súdu SR
sp. zn.
3 Obdo 63/2019
Skutkový stav:
Súd prvej inštancie rozsudkom z 29. mája 2017 určil, že pohľadávky žalobcu - daň z nehnuteľností na základe rozhodnutí Mesta N. v uvedenej výške a špecifikácii, sa považujú v konkurznom konaní vedenom na majetok úpadcu PPP, s. r. o., za pohľadávky proti oddelenej podstate.
Z odôvodnenia vyplýva, že pohľadávka žalobcu na dani z nehnuteľnosti vznikla až po vyhlásení konkurzu (v roku 2013) v súvislosti so správou a speňažovaním majetku, keďže povinnosť platiť daň z nehnuteľnosti vyplýva zo zákona a iba jej riadnym plnením nedochádza k dôsledkom, ktoré by vlastníka v jeho vlastníckom práve obmedzovali (napr. zriadenie daňového záložného práva). Na plnení tejto povinnosti nič nemení vyhlásenie konkurzu. Na nehnuteľnostiach, ktoré predstavovali predmet dane, bolo zriadené záložné právo rozhodnutím správcu dane. V prípade pohľadávok žalobcu ide o pohľadávky proti oddelenej podstate. Podľa súdu prvej inštancie zákon nevyžaduje pre uplatnen