Rozpor priznania výživného na plnoleté dieťa s dobrými mravmi (ZSP 50/2023)

Vydáno: 14 minút čítania

§ 75 ods. 2 zákona o rodine
§ 421 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku

Z hľadiska posúdenia, či by priznanie výživného na plnoleté dieťa bolo v rozpore s dobrými mravmi (§ 75 ods. 2 zákona o rodine), je bez právneho významu, že ku konaniu dieťaťa zakladajúcemu tento rozpor došlo až po podaní návrhu na určenie výživného.

Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Cdo/188/2022

SKUTKOVÝ STAv
Okresný súd (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 23. septembra 2019 zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi určenia výživného.

V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že plnoletý navrhovateľ uplatnil v konaní voči odporcovi (svojmu otcovi) nárok na výživné. Vzhľadom na okolnosti daného prípadu posudzoval súd opodstatnenosť návrhom uplatneného nároku len za obdobie od podania návrhu (5. mája 2014) do vylúčenia navrhovateľa z denného štúdia na vysokej škole (31. augusta 2014). Výsledky vykonaného dokazovania preukázali, že odporca v tomto období riadne plnil svoju vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľovi. Zároveň ale bolo preukázané, že navrhovateľ bol právoplatne odsúdený za vraždu blízkej osoby (odporcovej matky), ktorej sa dopustil 26. apríla 2015. S prihliadnutím na to súd prvej inštancie konštatoval, že ani za predpokladu existencie nároku navrhovateľa na výživné voči odporcovi nie je možné vyhovieť podanému návrhu, nakoľko je neprípustné, aby plnoletá osoba, ktorá úmyselne usmrtila