Zodpovednosť za škodu

Surogačné materstvo rieši viaceré nielen medicínske problémy s prirodzeným počatím dieťaťa a je tak možným vyústením vzniku biologického a sociálno-právneho rodičovstva. Prináša však aj mnohé problematické situácie a otázky, ktoré vznikajú v súvislosti so zodpovednosťou za škodu a nemajetkovú ujmu. Príspevok sa zaoberá niektorými z potenciálnych scenárov vzniku zodpovednosti a zamýšľa sa nad možnými formami a druhmi reparačných nárokov.

SKUTKOVÝ STAv Žalobca sa v konaní domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy, výšku ktorej vyčíslil v žalobe. Žalobca na odôvodnenie žaloby uviedol, že po tom, ako mu boli diagnostikované žlčové kamene, podstúpil...

"Za situácie preukázaného vzniku škody na strane obchodnej spoločnosti, žalovanú ako (bývalú) konateľku spoločnosti podľa § 135a ods. 3 OBZ zaťažuje dôkazné bremeno preukázania, akým spôsobom peniaze ňou vybraté z účtu spoločnosti spotrebovala, a že s nimi naložila s odbornou starostlivosťou a v záujme spoločnosti."

Úvod Tak ako sa neľahko čítajú informácie o kontinuálne sa zhoršujúcej klimatickej kríze a o jej čoraz závažnejších a častejšie sa objavujúcich prejavoch v prírode a na kvalite životného...

Príspevok sa zaoberá prípadom nepoužitia ochrannej prilby cyklistom počas jazdy na bicykli a otázkou, ktorá vzniká vtedy, keď pri dopravnej nehode spôsobenej prevádzkou motorového vozidla a/alebo vedením motorového vozidla, utrpí cyklista úraz hlavy – spoluzavinil cyklista takúto škodu? Príspevok poukazuje na to, ako bol tento prípad rozhodnutý nemeckými súdmi. Venuje sa slovenskej právnej úprave de lege lata a prístupom slovenských a českých súdov v tejto oblasti. Uvádza riešenie prípadu podľa slovenskej právnej úpravy a úvahy de lege ferenda.

Autor sa venuje náhrade škody v nájomnej zmluve, pričom sa obmedzuje výlučne na nároky prenajímateľa ako poškodeného. Cieľom príspevku je systematizovať a analyzovať osobitný kompenzačný systém nájomnej zmluvy, ktorý sa vymyká štandardnému režimu náhrady škody a je výnimkou z princípu jednotného civilného deliktu. Autor vytvára prehľad súčasného stavu poznania problematiky a konfrontuje viaceré závery judikatúry či prevládajúcej mienky. Okrem toho otvára aj dosiaľ nediskutované otázky.

Príspevok sa zaoberá právnou úpravou vymáhania nárokov zo zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Autor v ňom hodnotí možnosť kompenzácie škody alebo nemajetkovej ujmy v prípadoch nezákonných rozhodnutí orgánov verejnej moci, ktoré však po formálnej stránke nie sú nezákonnými rozhodnutiami v zmysle zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. V tejto súvislosti tak príspevok polemizuje s významnou časťou rozhodovacej praxe, ktorá neumožňuje kompenzovať takýto postup orgánov verejnej moci, pričom poskytuje možnosti, ako prelomiť absenciu výslovnej právnej úpravy rozoberanej problematiky.

§ 26 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii§ 420a Občianskeho zákonníka§ 421 ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku Na škodu spôsobenú advokátom klientovi pri poskytovaní právnych služieb sa nevzťahuje § 420a Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za škodu spôsobenú inému prevádzkovou činnosťou. Ak medzi klientom a advokátom existuje platná zmluva o poskytovaní právnych služieb, zodpovednosť advokáta za škodu spôsobenú klientovi sa posudzuje podľa ustanovenia § 26 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii, ktoré predstavuje osobitnú právnu úpravu vo vzťahu k všeobecným ustanoveniam Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za škodu. Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Cdo 4/2018

Príspevok sa venuje otázke, či má zamestnávateľ nárok na náhradu toho, čo vyplatil zamestnancovi počas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti z titulu náhrady príjmu, voči osobe, ktorá civilnoprávne zodpovedá zamestnancovi za stratu na zárobku podľa § 446 Občianskeho zákonníka. Príspevok sa zároveň zaoberá výkladom uvedeného zákonného ustanovenia, teda otázkou, ktoré náhrady podľa osobitných predpisov sa majú započítavať na náhradu škody. The article deals with the question whether the employer is entitled to compensation of what she paid to the employee during his temporary incapacity for work in the form of income compensation against the person who is civilly liable to the employee for the loss of earnings according to § 446 of the Civil Code. The article also deals with the interpretation of the said legal provision, i.e. the question of which compensation under special regulations should be counted towards damages.

ZSP 5/2020 § 4 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších...

Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave už dlhšie organizuje rad diskusných seminárov otvorených širokej odbornej verejnosti venovaných vždy konkrétnej právnej otázke, ktorá spravidla vyvoláva v teórii otázniky a v praxi aplikačné problémy. Posledný júnový diskusný seminár bol venovaný téme zodpovednosti za škodu spôsobenú použitou osobou (iným slovom, pomocníkom1 tretím osobám. Prioritnou otázkou diskusného seminára tak nebol prípad spôsobenia škody zamestnancom svojmu zamestnávateľovi (principálovi – tomu, kto pomocníka poveril určitou činnosťou), ale spôsobenie škody inému, mimo ich vzájomný vzťah stojacemu poškodenému subjektu. Diskusný seminár prebiehal formou riešenia prípadových štúdií cielených na vybrané právne otázky, čomu prispôsobíme aj štruktúru tohto príspevku.

Príspevok sa zaoberá praxou zamestnávateľov a súdov pri uplatňovaní náhrady škody spôsobenej zamestnancom pri používaní firemných platobných a tankovacích kariet.

  Skutkový stav: Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu S. 27. júla 2010 domáhal, aby žalovaným v prvom a druhom rade bola spoločne a nerozdielne uložená povinnosť zaplatiť mu náhradu...

  Zodpovednosť exekútora za škodu v súvislosti s výkonom jeho činnosti Základom posudzovania zodpovednosti za škodu pri výkone exekučnej činnosti je diferencovanie uplatňovania zodpovednosti v režime príslušného znenia exekučného poriadku,...

Obchodné vedenie ako súčasť kompetencií štatutárneho orgánu Obchodný zákonník pozná, no nedefinuje ho a ani ho bližšie necharakterizuje, neurčuje, aký je jeho rozsah a ani sa bližšie nezaoberá možnosťou jeho delegácie a jej právnymi následkami. Odpovede na tieto otázky sú prenechané judikatúre a právnej vede.

V Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 2/2018 bolo pod č. 15 uverejnené uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 138/2016 z 24.8.2017 s nasledovnými právnymi vetami: "Splnenie protiprávneho pokynu zamestnávateľa nie je okolnosťou vylučujúcou protiprávnosť konania zamestnanca a v individuálnych prípadoch môže zakladať spoluzodpovednosť zamestnávateľa na vzniknutej škode (§ 187 ods. 1 Zákonníka práce) Vedomosť zamestnanca o protiprávnosti pokynu zamestnávateľa je relevantná iba z hľadiska posúdenia povahy jeho zavinenia."

Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom vyžaduje, aby vzniknutá ujma bola dôsledkom nesprávneho úradného postupu. Tak je to v prípade, ak mal úradný postup alebo výsledok tohto postupu za cieľ chrániť nielen všeobecný záujem spoločnosti, ale práve pred vznikom tejto ujmy aj poškodeného.

Hlavným cieľom článku je priblížiť konštrukciu tzv. negatívneho zmluvného záujmu, ktorý môže mať svoje uplatnenie predovšetkým pri zodpovednosti za škodu spôsobenú neplatnosťou zmluvy, ako aj zhodnotiť možnosti jej uplatnenia v slovenskom práve. Zásadnou otázkou tu je, či má mať strana poškodená neplatnosťou právo na náhradu škody, ktorá by ju priviedla do takého stavu, v akom by sa ocitla, keby bola zmluva platná, alebo len do stavu, v akom by bola, keby nikdy nepodnikala kroky smerujúce k uza­vretiu zmluvy.

V článku sa zaoberáme prostriedkami ochrany veriteľa obchodnej spoločnosti, ktoré mu poskytuje zákonná úprava pri zakázanom vrátení vkladu a ich vzájomnou interakciou. Z pozície veriteľa obchodnej spoločnosti ide o zákonné ručenie štatutárneho orgánu, odporovateľnosť právneho úkonu a zodpovednosť štatutárneho orgánu za škodu, pričom zákonná úprava výslovne nerieši, v akom sú vzťahu. Pokúšame sa vymedziť situácie, kedy dochádza k ich prieniku a či je možné ich súčasné použitie. Zamýšľame sa tiež nad efektívnosťou jednotlivých prostriedkov ochrany veriteľa a snažíme sa poukázať na skutočnosti, ktoré môžu byť určujúce pri rozhodovaní veriteľa o tom, ktorý prostriedok svojej ochrany použije.

(1) Za ušlý zisk nemožno považovať hypotetický ušlý zisk, ktorý nemá žiadny konkrétny preukázateľný základ. Ušlý zisk je stratou konkrétnej, reálnej a preukázateľnej príležitosti zhodnotenia majetku, no len za predpokladu, že pravdepodobnosť dosiahnutia zisku u poškodeného je s ohľadom na existujúce okolnosti toho-ktorého konkrétneho prípadu vysoko pravdepodobná až blížiaca sa k istote. (2) Aj v prípade ušlého zisku musí ísť o ujmu už nastalú (vzniklú) a nie o ujmu, ktorá by hypoteticky mohla vzniknúť v budúcnosti.