Zamestnanec

Tento článok sa zaoberá právom zamestnanca na odpojenie, teda právom nevykonávať pracovné činnosti a zdržať sa elektronickej komunikácie súvisiacej s prácou mimo pracovného času. Prvá časť článku poskytuje definíciu a základné princípy práva na odpojenie z hľadiska medzinárodného práva. V ďalšej časti ponúkame prehľad hlavných ustanovení návrhu Smernice Európskeho parlamentu a Rady o práve na odpojenie z roku 2021. Hlavná časť článku rozoberá právnu úpravu inštitútu práva na odpojenie v právnom poriadku Slovenskej republiky, a to v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Poukazujeme na nedostatky aktuálnej právnej úpravy práva na odpojenie a možnosti ich riešenia. Hľadanie čo najvhodnejšej právnej úpravy a jej správna implementácia sú aktuálnou problematikou hlavne s ohľadom na nárast využívania informačných a komunikačných technológií pri výkone práce a rozšírenia práce z domu.

Všeobecná charakteristika Rýchle sa rozvíjajúce systémy digitálnych technológií prinášajú do hospodárskeho a spoločenského života štátov široké spektrum výhod a predností. Z nasadenia systémov umelej inteligencie ako konkurenčnej výhody profitujú...

Všeobecná charakteristika Formou závislej práce aj na začiatku tretieho tisícročia pracuje prevažujúca časť práceschopného obyvateľstva sveta. Pracovné právo upravuje právne postavenie tejto veľmi početnej časti ľudstva, bez ktorej práce...

ZSP 44/2021 § 97 Zákonníka práce § 421 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku Pokiaľ zamestnanec nad určený týždenný pracovný čas vykonáva pre zamestnávateľa prácu síce bez jeho...

ŽUĽOVÁ, J.: Používanie umelej inteligencie pri výbere zamestnancov z perspektívy GDPR; Justičná revue, 73, 2021, č. 1, s. 30 - 39. I Úvod JIM, MYA, WATSON, VERA. Nie, nejde...

Príspevok sa zaoberá praxou zamestnávateľov a súdov pri uplatňovaní náhrady škody spôsobenej zamestnancom pri používaní firemných platobných a tankovacích kariet.

Príspevok sa z pohľadu teórie a judikatúry venuje § 75 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej aj "Zákonník práce" alebo "ZP"), pričom zohľadňuje poslednú novelu kódexu pracovného práva účinnú od 1. mája 2018. Okrem pracovného posudku a potvrdenia o zamestnaní sa zaoberá aj osobným spisom, ktorému je v zákone venovaná iba jediná stručná veta. Napriek tomu, že na prvý pohľad ide o bezproblémové inštitúty, existujú praktické problémy vyplývajúce z nedostatočnej či nejasnej úpravy, ktorým sa odborná literatúra aj súdna prax dosiaľ nevenovali v dostatočnej miere. Situáciu neuľahčuje ani potreba komplementárnej aplikácie niektorých ďalších právnych predpisov.

V Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 2/2018 bolo pod č. 15 uverejnené uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 138/2016 z 24.8.2017 s nasledovnými právnymi vetami: "Splnenie protiprávneho pokynu zamestnávateľa nie je okolnosťou vylučujúcou protiprávnosť konania zamestnanca a v individuálnych prípadoch môže zakladať spoluzodpovednosť zamestnávateľa na vzniknutej škode (§ 187 ods. 1 Zákonníka práce) Vedomosť zamestnanca o protiprávnosti pokynu zamestnávateľa je relevantná iba z hľadiska posúdenia povahy jeho zavinenia."

  Skutkový stav: Žalobkyňa žalobou zo 16. novembra 2015, doručenou súdu 19. novembra 2015, požadovala, aby súd určil, že výpoveď, ktorú jej dal právny predchodca žalovaného z dôvodu podľa §...

Príspevok sa zaoberá problémom identifikácie zamestnanca jeho rodným číslom uvedeným v pracovnej zmluve, resp. niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Autorka analyzuje účel a právny základ spracovateľských operácií týkajúcich sa tohto osobného údaja v kontexte zatiaľ účinných, ale aj pripravovaných nových pravidiel ochrany osobných údajov (GDPR, nový zákon o ochrane osobných údajov).

Hlavným cieľom tohto článku je navrhnúť návod, ako postupovať pri plnení ponukovej povinnosti zamestnávateľa v prípade, ak je zamestnávateľ schopný ponúknuť menej voľných pracovných miest, ako je počet prepúšťaných zamestnancov. Článok prezentuje tri možné spôsoby riešenia: kritérium vhodnosti, kritérium prejaveného záujmu a kritérium náhody, pričom v závere konštatuje, že správne riešenie daného problému bude závislé od citlivej kombinácie uvedených troch kritérií.

Príspevok sa zaoberá organizáciou súdnej sústavy a vybranými odchýlkami od všeobecného sporového konania, ktoré majú prispieť k zrýchleniu a skvalitneniu práce súdov pri riešení pracovnoprávnych sporov po účinnosti zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporovvý poriadok. Nová koncepcia pracovnoprávnych sporov spočíva v postavení zamestnanca, ktorý je zo sociálno-ekonomického hľadiska tradične považovaný za slabšiu (zmluvnú) stranu pracovnoprávneho vzťahu, pričom jeho znevýhodnenie možno badať aj pri predpokladanej nižšej miere orientácie v právnych záležitostiach.

Autor na čiastkovej otázke (úroky z omeškania) analyzuje prípustnosť subsidiárneho použitia Občianskeho zákonníka v pracovnoprávnych vzťahoch s ohľadom na limity ustanovené v § 1 ods. 4 Zákonníka práce. Približuje líniu rozhodovacej činnosti súdov, ktoré napriek uvedenému ustanoveniu priznávajú úroky z omeškania v pracovnoprávnych vzťahoch, ako aj tie prípady, keď súdy úroky z omeškania v dôsledku obmedzenej subsidiarity nepriznávajú. Po sumarizovaní názorov v doktríne navrhuje kritériá, ktoré by mohli rozhodovať o analogickom aplikovaní občianskoprávnych pravidiel aj v pracovnom práve a ponúka argumenty, ktorými by bolo možné odôvodniť prípustnosť úrokov z omeškania aj v pracovnoprávnych vzťahoch.

Predmetom príspevku je rozbor problematiky súbehu pracovnoprávneho a obchodnoprávneho režimu výkonu funkcie člena štatutárneho orgánu. Nedávne rozhodnutie českého ústavného súdu, vzťahujúce sa ešte na právnu úpravu pred rekodifikáciou českého súkromného práva, prehlásilo doterajšiu ustálenú rozhodovaciu prax, podľa ktorej nemôže byť funkcia člena štatutárneho orgánu vykonávaná v pracovnom pomere, za protiústavnú. Článok posudzuje možné dopady argumentácie českého súdu aj na slovenské právne prostredie a navrhuje zmenu perspektívy nazerania na problém súbehu výkonu funkcie štatutárneho orgánu.

Druhý januárový týždeň bolo pomerne značne medializované rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Barbulescu proti Rumunsku, sťažnosť č. 61496/08. Rozhodnutie vzbudilo veľký záujem nielen v laickej, ale predovšetkým v odbornej verejnosti. Európsky súd pre ľudské práva sa v predmetnom prípade zaoberal otázkou konfliktu práva na rešpektovanie súkromného života a korešpondencie zamestnanca so záujmom zamestnávateľa na tom, aby zamestnanci v pracovnej dobe plnili svoje úlohy súvisiace s výkonom práce a nepoužívali prostriedky zamestnávateľa na súkromné účely. V príspevku priblížime čitateľom uvedené rozhodnutie a tiež vybrané rozhodnutia slovenských a českých súdov týkajúce sa ochrany súkromia.