Záložné právo

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len "Ústavný súd") na neverejnom zasadnutí senátu 13. decembra 2023 predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa, ktorou namietal porušenie základného na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len "Ústava") a vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy a práv na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "Dohovor") a pokojne užívať majetok podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "Dodatkový protokol") rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej len "krajský súd") sp. zn. 7Co/107/2018 zo 17. decembra 2018 a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len "najvyšší súd") sp. zn. 3Cdo/217/2019 zo 16. mája 2023, a v časti smerujúcej proti najvyššiemu súdu ju prijal na ďalšie konanie.

Úvod Civilný sporový poriadok ako procesný kódex umožňuje zriadenie zabezpečovacieho opatrenia súdom po splnení zákonom predvídaných skutočností, ktoré je v rámci návrhu potrebné preukázať. Kým však dôjde k právoplatnému...

Pri vykonaní záznamu o vlastníckom práve k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností príklepom licitátora na dražbe na základe realizácie záložného práva prednostného veriteľa je potrebné do katastra nehnuteľností zapísať i zánik záložného práva ostatných záložných veriteľov. V prípade viacerých registrovaných záložných práv k tej istej nehnuteľnosti je pre postup orgánu katastra záväzné ich poradie zapísané v katastri nehnuteľností. Skúmanie identity a existencie zabezpečenej pohľadávky v súvislosti s poradím registrovaných záložných práv patrí v takomto prípade do právomoci civilného súdu (rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 27. apríla 2022, sp. zn. 10 Sžrk 6/2020).

SKUTKOVÝ STAv Súd prvej inštancie rozsudkom zo 6. júna 2019 vylúčil zo súpisu všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu EKO, s. r. o. v reštrukturalizácii (ďalej aj „úpadca“) vo výroku špecifikovaný nehnuteľný majetok. Úpadca14....

Podnetom pre príspevok bola publikácia rozhodnutia Najvyššieho súdu SR R 70/2023, v ktorom bol vyslovený názor, že žalobca sa v dôsledku premlčania záložného práva môže domáhať určenia, že nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným v právom. Cieľom autoriek bolo na základe pomerne komplexného preskúmania záverov právnej vedy a praxe ponúknuť prehľad spôsobov, akými možno docieliť výmaz premlčaných záložných práv a vecných bremien z katastra nehnuteľností, prípadne iných registrov. S ohľadom na podobné východiská pri premlčaní týchto vecných práv k cudzej veci odporúčajú zjednotenie prístupu súdnej praxe pri ochrane záujmov osôb zaťažených zápisom premlčaného práva. Na skúmanú problematiku nadväzujú súvisiace otázky a v mnohom závisí od ďalšej praxe alebo normotvorby, aké bude ďalšie smerovanie tejto problematiky.    

SKUTKOVÝ STAv Žalobcovia sa v konaní domáhali určenia, že nehnuteľnosti v ich vlastníctve [konkretizované v petite žaloby (ďalej len "sporné nehnuteľnosti")] nie sú zaťažené záložným právom. V žalobe podanej...

Autor sa v príspevku venuje implementácii inštitútu zabezpečovacieho opatrenia do civilného procesu. Zdôrazňuje najmä potrebu ekonomického a praktického pohľadu na právne pravidlá, ktoré jeho aplikáciu ovplyvňujú. Naznačuje množstvo otázok, ktoré jeho spájanie so záložným právom vyvoláva. Zabezpečovacie opatrenia zároveň porovnáva s podobnými inštitútmi v nemeckom a švajčiarskom práve. Nastoľuje otázku posudzovania nariadeného zabezpečovacieho opatrenia ako zabezpečovacieho opatrenia na účely insolvenčných konaní. Argumentáciou dospieva k záveru, že zabezpečovacie opatrenie sa na insolvenčnej podstate dlžníka voči iným veriteľom nepresadzuje.

SKUTKOVÝ STAV Odvolací súd rozsudkom zo 16. februára 2017 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie z 12. júla 2016, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 112 936,68 eur s...

Článok sa zaoberá zabezpečením budúcej pohľadávky záložným právom k nehnuteľnosti. V právnej teórii a praxi sa možno stretnúť s dvomi rozličnými prístupmi k otázke okamihu vzniku záložného práva zabezpečujúceho budúcu pohľadávku, pričom rozpornosť týchto prístupov vychádza predovšetkým z odlišného ponímania zásady akcesority. Autorka v článku prezentuje názor, že na zásadu akcesority v tomto kontexte nemožno nazerať „čiernobielo“, a teda že sa buď absolútne uplatňuje alebo neuplatňuje. V prípade zabezpečenia budúcich pohľadávok určitého druhu si kladie otázku, či je to v zmysle právnej úpravy de lege lata vôbec možné. The paper deals with the securing of a future claim by lien on real estate. In legal theory and practice, two different approaches can be encountered to the question of the moment of the creation of the lien securing the future claim, while the contradiction of these approaches is based primarily on a different understanding of the principle of accessory. In the paper, the author presents the opinion that the principle of accessory cannot be seen as “black and white” in this context, and that it is either absolutely applied or not applied. In the case of securing future claims of a certain type, the author asks herself whether it is at all possible under de lege lata legislation.

Článok sa zaoberá inštitútom zákonného záložného práva vlastníkov bytov a nebytových priestorov v intenciách zákona č. 63/2019 Z.z., ktorým sa s účinnosťou od 1.4.2019 novelizoval § 15 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (zákon č. 182/1993 Z.z.). Dikcia zákona bola precizovaná spôsobom zodpovedajúcim potrebe odstránenia aplikačnej praxe, ktorá potláčala až negovala pôvodnú funkciu zákonného záložného práva vlastníkov. Autorka sa však v článku venuje aj predchádzajúcej právnej úprave a jej výkladu, ktorý v praxi (nie úplne odôvodnene) vyvolával interpretačné spory a podnietil tak normatívnu zmenu. The paper deals with the institute of the statutory lien of the owners of apartments and non-residential premises in accordance with Act No. 63/2019 coll., amending § 15 of the Act No. 182/1993 Coll. on the ownership of apartments and non-residential premises with effect from 1 April 2019.The wording of the act has been refined in a manner commensurate with the need to eliminate the application practice, which suppressed the original function of the legal lien of the owners. The author also deals with the previous legislation and its interpretation, which in practice (not quite justified) caused interpretative disputes and caused a change in the legal diction.

35/2016 Legitimácia všeobecného súdu na podanie návrhu na začatie konania o (ne)súlade právneho predpisu s ústavným poriadkom Realizácia záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby Ochrana vlastníckeho práva čl. 144 ods....

Predmetom tohto článku je úvaha autora nad akcesoritou záložného práva a jej negatívnych dopadoch pre prípady zabezpečenia budúcich pohľadávok. V slovenskej odbornej literatúre prevláda právny názor, podľa ktorého je záložné právo striktne akcesorické. Tieto právne názory sú podopreté, okrem iného, aj ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj Najvyššieho súdu Českej republiky. Keď sa však pozrieme za české luhy a háje, nezdajú sa byť argumenty o prísnej akcesorite záložného práva pre všetky prípady záložného práva už tak jednoznačné.