Procesné postavenie

K tomu, aby mohlo akékoľvek súdne konanie a z toho plynúce rozhodnutie disponovať atribútom spravodlivého, je nevyhnutné, aby ten, kto koná a rozhoduje v mene súdu, disponoval prvkami nezávislosti a nestrannosti. Výlučne nestranný a nezávislý súd je spôsobilý poskytnúť skutočnú spravodlivosť vždy a všetkým. Nezávislosť a nestrannosť tak tvoria neodmysliteľnú súčasť pojmu "súd"; sú hodnotami, ktoré prospievajú demokratickej spoločnosti, keďže tvoria záruky rovnosti a právnej istoty. Avšak nezávislosť súdov a sudcov, ako dôležitá hodnota právneho štátu, má v zmysle judikatúry Ústavného súdu SR len inštrumentálny význam. 1)  Cieľ, ktorému nezávislosť slúži, je práve nestrannosť. V konaní, s ktorým sa spravidla spájajú najintenzívnejšie zásahy do základných práv a slobôd, predovšetkým osobnej slobody, je zvlášť dôležité, aby tieto zásahy vzišli z pera sudcu, o ktorom nielen obvinený, ale aj nezainteresovaná osoba nemá žiadnu legitímnu pochybnosť o jeho nestrannosti. K odstráneniu takejto pochybnosti procesné kódexy zakotvujú inštitút vylúčenia. Predmetný článok mapuje problematiku vylúčenia sudcu v merite veci, ak o tom istom obvinenom sudca, prípadne senát už rozhodoval v rámci prípravného konania. V tejto súvislosti bude akcent kladený predovšetkým na otázku, či rozhodovanie o väzbe obvineného v prípravnom konaní môže byť dôvodom vylúčenia sudcu, ktorý má následne o obvinenom rozhodovať na podklade obžaloby, resp. návrhu na schválenie dohody o vine a treste.