Náhrada trov

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len "Ústavný súd") na neverejnom zasadnutí pléna 18. decembra 2024 rozhodol podľa § 13 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov o zjednotení právnych názorov I. senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky, vyjadrených v uznesení č. k. I. ÚS 533/2020-7 z 1. decembra 2020, a odchylného právneho názoru III. senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky v konaní sp. zn. III. ÚS 37/2024.

Náhrada trov konania. Inštitút, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou sporového konania a má nezanedbateľný dopad na majetkovú sféru strán sporu. Napriek skutočnosti, že niektorí možno považujú ustanovenia týkajúce sa náhrady trov konania za nanajvýš dostačujúce, máme za to, že tieto v sebe skrývajú viaceré aspekty, ktoré sú dodnes otázne a nie sú komplexne vyriešené. Jedným z načrtnutých problémov, ktorý rozoberieme v tomto článku, je výška základnej sadzby tarifnej odmeny pri súčasnom zastupovaní viacerých subjektov v konaní. Ide o problematiku, ktorá je zjavne prítomná v konaniach s väčším počtom subjektov, teda pri tzv. subjektívnej kumulácii. Či už vykladáme ustanovenia týkajúce sa náhrady trov konania rýdzo formálne, a/alebo ťažiskovo z gramatického znenia právneho predpisu, uvidíme, že v tomto prípade nemožno zostať iba pri rýdzom gramatickom znení a je nutné zájsť ďalej, a to do „obzoru“ účelnosti, s cieľom spravodlivo usporiadať vzájomné vzťahy strán sporu. V súčasnosti nájdeme pri náhrade trov a s tým súvisiacej subjektívnej kumulácii viaceré úskalia, na ktoré reaguje súdna prax či iné právne povolania rôznym spôsobom. Jedným dychom však možno dodať, že tento názorový rozkol po dlhodobom „doťahovaní sa“ napokon nájde od 1. januára 2024 svoje čiastočné rozuzlenie.

Sťažovateľka bola žalovaná v konaní o žalobe žalobcu voči sťažovateľke ako žalovanej v 1. rade a žalovanému v 2. rade o zaplatenie 168 717,81 EUR s príslušenstvom. Podaná žaloba bola...

Inštitút náhrady trov konania plní viacero funkcií, o ktorých právna teória nemusí polemizovať, pretože sa považujú za ustálené. Je samozrejmé, že stále pretrvávajú rozdiely medzi sporovým a mimosporovým konaním, pokiaľ ide o uplatňovanie a priznávanie náhrady trov súdmi. Avšak tieto rozdiely sa do určitej miery zjemnili po účinnosti Civilného sporového poriadku a Civilného mimosporového poriadku, keďže predtým (za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku) bola náhrada trov konania vo väčšine nesporových vecí úplne1 vylúčená, čo dnes už neplatí. Zmenili sa aj ďalšie ustanovenia týkajúce sa náhrady trov konania v sporových veciach, kam patrí tiež konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Avšak prax v tejto otázke zostala nezmenená, čo znamená, že zostala v prvom rade nejednotná – ako ukáže tento príspevok – a často nespravodlivá. Cieľom tejto state je teda zhrnutie súčasnej právnej úpravy, najmä jej slabých miest pripúšťajúcich nejednotný výklad, uvedenie príkladov z praxe, ktoré tento rozdielny prístup súdov dokladujú, a následne formulácia a odôvodnenie záverov s cieľom poskytnúť návod na zjednocujúce stanovisko k tejto otázke tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.

ZSP 34/2021 Čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku Ak...

ZSP 37/2021 § 7 ods. 4 a 5 zákona č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa v platnom znení § 3, § 4, §...

Procesné kódexy na Slovensku a aj v Českej republike už viac ako sto rokov obsahujú jednoduché zákonné ustanovenie, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí. Ustálený výklad vedie k záveru, že žalobca, ktorý sa domáhal zaplatenia 1 000 eur a bol sčasti o 750 eur úspešný a sčasti o 250 eur neúspešný a ktorému vznikli trovy konania 100 eur, dostane náhradu trov konania 50 eur s tým, že žalovaný bez ohľadu na to, či mu vôbec nejaké trovy vznikli, nedostane žiadnu náhradu. Tento ustálený výklad vedie aj k záveru, že ak by žalobcovi v rovnakom konaní nevznikli žiadne trovy, no žalovanému vzniknú trovy 100 eur, žalovaný nedostane žiadnu náhradu svojich trov konania. Predmetom tohto príspevku je pomenovanie prameňa a preskúmanie správnosti tejto nepochybne ustálenej, nie však nedotknuteľnej, súdnej praxe.

Tento článok je pokračovaním článku Náhrada trov právneho zastúpenia v obchodnej arbitráži - nastal čas na zmenu prístupu na Slovensku,2) v ktorom boli načrtnuté jednotlivé koncepty priznávania trov právneho zastúpenia v obchodnej arbitráži, pričom bolo zároveň poukázané na postup, ktorý by sa mal aplikovať v prípade, ak je miestom rozhodcovského konania Slovenská republika. Konkrétne pravidlá pri určovaní náhrady trov právneho zastúpenia však neboli bližšie analyzované. Z toho dôvodu tento článok dopĺňa už spomenutý článok o uvedenú problematiku.

V obchodnej arbitráži sa postupom času vytvorili rôzne koncepty týkajúce sa priznávania náhrady trov právneho zastúpenia. Cieľom tohto článku je v stručnosti zhrnúť základné aspekty jednotlivých konceptov, poukázať na právnu úpravu na Slovensku a hľadať odpoveď na otázku, či u nás nenastal čas na zmenu prístupu. Na záver sa autori snažia načrtnúť smer, akým by sa priznávanie náhrady trov právneho zastúpenia v obchodnej arbitráži na Slovensku malo uberať