Lehota na uzavretie zmluvy

§ 37 ods. 2, § 39, § 50a, § 51, § 460 a § 579 ods. 1 Občianskeho zákonníka§ 421 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku V posudzovanej Zmluve o práve kúpy k nehnuteľnosti (ďalej ako „Zmluva“) si zmluvné strany vymedzili dobu na jej uzavretie slovným spojením „počas života povinného a 10 kalendárnych rokov nasledujúcich po roku smrti povinného“. Podľa názoru najvyššieho súdu ide o dostatočne určitý spôsob vymedzenia času/lehoty na uzavretie budúcej zmluvy, ktorá začína plynúť dňom účinnosti Zmluvy a končí uplynutím 10 rokov po smrti povinného. Smrť povinného predstavuje časový moment v plynutí lehoty, od ktorého sa počíta dohodnuté desaťročné obdobie. Povinnosť vyplývajúca z uzavretej Zmluvy (o práve kúpy) nie je viazaná výlučne na osobu poručiteľa, a teda (bez ohľadu na spôsob, akým bolo v zmluve dojednané trvanie záväzku) prešlo na jeho právnych nástupcov/dedičov. Poukazovanie na skutočnosť, že Zmluvou sú obmedzované vlastnícke práva dedičov/právnych nástupcov nie je právne významné už len z toho dôvodu, že žalobkyňa mohla uplatniť svoje práva vyplývajúce zo Zmluvy už počas života povinného, resp. prechod práv/povinností majetkovej povahy, pri ktorých to ich povaha pripúšťa (a medzi ktoré bez pochybnosti patrí aj povinnosť uzavrieť kúpnu zmluvu) je právom predvídaný a plne akceptovaný. Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7 Cdo 68/2023