§ 19 ods. 1, § 49 ods. 1, 2, § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty
§ 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
§ 190, § 461 Správny súdny poriadok
Pre odpočet dane z pridanej hodnoty je podmienkou, aby uskutočnenie zdaniteľného plnenia, ktoré je deklarované účtovným dokladom, faktúrou so všetkými zákonnými náležitosťami, bolo zároveň reálne materiálne preukázané.
Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR, sp. zn. 2Sžfk/21/2020
| SKUTKOVÝ STAv |
| Krajský súd v Nitre (ďalej len "krajský súd") rozsudkom č. k. 11S/34/2018-195 zo 2. mája 2019 postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej aj "SSP") zamietol ako nedôvodnú žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo 16. januára 2018 spolu s prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu (ďalej aj "DÚ") Nitra, pobočka Nové Zámky z 1. augusta 2017. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 168 SSP a žalovanému nárok na ich náhradu nepriznal. |
Daňový úrad Nitra založil svoje rozhodnutie na podkladoch získaných v priebehu výkonu daňovej kontroly DPH za mesiace január - september 2012, november a december 2012, začatej na základe oznámenia z 15. mája 2013. Jej závery správca dane zaznamenal v protokole vyhotovenom 29. apríla 2014 za zdaňovacie obdobie mesiacov január - september 2012 a december 2012, pričom samostatne spísal protokol z daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie november 2012, v ktorom okrem iného zameral svoju pozornosť na preverovanie faktúry č. 2012064 z 30. novembra 2012 v celkovej sume 300 000 eur za dodanie služby zo Zmluvy o sprostredkovaní z 19. decembra 2011, vystavenej spoločnosťou K., a.s. Žalobcovi bol protokol z vykonanej daňovej kontroly za obdobie november 2012, spolu s výzvou na vyjadrenie, doručený 2. mája 2014.
Dôvodom nepriznania nadmerného odpočtu a určenia daňovej povinnosti žalobcovi za zdaňovacie obdobie november 2012 bol záver oboch daňových orgánov, že žalobca v rámci daňovej kontroly a ani následne v priebehu vyrubovacieho konania nepreukázal, že by v zmysle uvedenej Zmluvy o sprostredkovaní, uzavretej 19. decembra 2011, medzi žalobcom ako záujemcom a spoločnosťou K., a.s. ako sprostredkovateľom, reálne došlo k zdaniteľnému obchodu a teda, že by došlo k dodaniu služby. Predmetom zmluvy bolo sprostredkovanie uzavretia zmluvy o dielo, prípadne inej obdobnej zmluvy, na základe ktorej záujemca ako zhotoviteľ vykoná pre tretie osoby ako objednávateľov uvedených v Prílohe č. 1 na území SR alebo v zahraničí dielo, ktorého predmetom je preprava tovaru (nákladná autodoprava) za cenu minimálne v súčte 2 500 000 eur a v záväzku objednávateľov uhradiť túto cenu. Oba daňové orgány zhodne poukázali na podmienky vzniku práva na odpočítanie dane ustanovené v § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH (ďalej len "zákon č. 222/2004 Z.z.") ako aj na súvisiace dôkazné bremeno, ktoré zaťažuje žalobcu. Žalobca pritom nepredložil žiadne relevantné dôkazy o zdaniteľnom obchode ani neuviedol žiadnu osobu s ktorou zahraniční odoberatelia rokovali a ktorú by mohol správca dane na účely preukázania tvrdených skutočností vypočuť. Na druhej strane, z odpovedí zaslaných od zahraničných obchodných partnerov žalobcu zabezpečených v rámci medzinárodnej výmeny daňových informácií vyplynulo, že títo spoločnosť K., a.s. nepoznajú. Ani jeden z dopytovaných nepotvrdil, že by obchody so žalobcom uzatvárali po oslovení spoločnosťou K., a.s. Správca dane v rozhodnutí uviedol aj tržby jednotlivých obchodných partnerov za rok 2010, rok 2011 a mesiacov január až jún 2012 z ktorých vyvodil, že k nárastu tržieb nedoš