Prípustnosť dovolania vo veciach neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľských
veciach
Obsiahnutie neprijateľnej zmluvnej podmienky vo výroku rozhodnutia súdu
Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami je stále aktuálnou témou a
súčasťou rozhodovacej praxe súdov. Autor sa v predkladanom článku zaoberá problematikou dovolania
ako mimoriadneho opravného prostriedku, pričom bližšie rozoberá dovolací dôvod podľa
§ 238 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. Autor
približuje rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR a bližšie špecifikuje podmienku výslovného uvedenia
neprijateľnej zmluvnej podmienky do výroku rozsudku prvostupňového súdu, ktorá musí byť splnená, aby
vo veci bolo prípustné dovolanie podľa § 238 ods. 3
Občianskeho súdneho poriadku a zároveň, aby vyslovená neprijateľnosť zmluvnej podmienky v
spotrebiteľských veciach sa vzťahovala na všetky zmluvy so všetkými spotrebiteľmi dodávateľom
poskytovanej služby.
Dovolanie ako procesný inštitút
Dovolanie bolo do Občianskeho súdneho poriadku
zavedené novelou uskutočnenou zákonom č. 519/1991 Zb.,
pričom nahradilo dovtedy platný mimoriadny opravný prostriedok, ktorým bola sťažnosť pre porušenie
zákona upravená v § 236 a nasl. OSP. Dovolanie
bolo od počiatku koncipované ako mimoriadny opravný prostriedok. Podľa dôvodovej správy k zákonu č.
519/1991 Zb. nemožno budovať dovolanie dané do rúk
účastníkov konania ako riadny opravný prostriedok (ako tretiu inštanciu). Niečo iné je mimoriadny
opravný prostriedok smerujúci len proti právoplatným rozhodnutiam odvolacích súdov. Zavedenie
inštitútu dovolania sa stal inštitút sťažnosti pre porušenie zákona nadbytočným.
Dovolanie je teda mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý je prípustný len proti zákonom
výslovne určeným právoplatným rozhodnutiam odvolacieho súdu. Podanie dovolania nemá suspenzitívny
účinok právoplatnosti ani vykonateľnosti. Dovolací súd však môže rozhodnúť o odložení vykonateľnosti
napadnutého rozhodnutia a to aj bez návrhu. Najvyšší súd SR rozhoduje na základe vlastnej úvahy ak
má za to, že odloženie vykonateľnosti rozhodnutia je na mieste. Najvyšší súd SR sa už niekoľkokrát
vyjadril k základným ideám mimoriadneho opravného prostriedku - dovolania, pričom tvrdí, že
základnou ideou mimoriadnych opravných prostriedkov vychádza je právna istota a stabilita nastolená
právoplatným rozhodnutím sú v právnom štáte narušiteľné len mimoriadne a výnimočne. Z tohto dôvodu
Najvyšší súd SR posudzuje prípustnosti dovolania v občianskom súdnom konaní skôr reštriktívne.
Úspešné uplatnenie dovolania je vždy nevyhnutne podmienené (primárnym) záverom
dovolacie