Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Premlčanie zmluvnej pokuty dojednanej percentuálnou sadzbou (ZSP 53/2023)
§ 392 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka
I. Pri zmluvnej pokute dojednanej percentuálnou sadzbou zo stanovenej čiastky za každý deň omeškania je povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, porušovaná opakovane.
II. Pri práve na zaplatenie zmluvnej pokuty dojednanej percentuálnou sadzbou zo stanovenej čiastky za každý deň omeškania, začína plynúť premlčacia doba vždy každým dňom, za ktorý veriteľovi vzniklo právo na zmluvnú pokutu.
Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Obdo/18/2022
| SKUTKOVÝ STAv |
| Súd prvej inštancie rozsudkom z 10. septembra 2020 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 25 370,35 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 25 370,35 eur od 24. augusta 2019 do zaplatenia a paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. |
| Odvolací súd rozsudkom z 20. mája 2021 na základe odvolania žalovaného potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie. |
Súd prvej inštancie správne konštatoval relevanciu existencie právoplatného rozhodnutia v predchádzajúcom konaní, ktorým bola žalobcovi priznaná istina 50 388 eur spolu s 8,05 % úrokom z omeškania z tejto sumy od 2. apríla 2015 do zaplatenia. V tomto predchádzajúcom konaní bola žalobcovi priznaná istina spočívajúca vo vyúčtovanej cene plnenia, t. j bola priznaná hlavná pohľadávka, ktorá bola zabezpečená zmluvnou pokutou, čo znamená, že o existencii, oprávnenosti, dôvodnosti, ako aj o výške hlavej pohľadávky, t. j. zabezpečeného práva, bolo už rozhodnuté právoplatným rozsudkom. Zároveň bolo právoplatne rozhodnuté aj o tom, že s úhradou hlavného záväzku sa žalovaný dostal do omeškania od 2. apríla 2015. Podľa názoru odvolacieho súdu tak súd prvej inštancie postupoval správne, keď neprihliadal na tie skutkové výhrady žalovaného voči hlavnej pohľadávke, t. j. zabezpečenému právu (vyúčtovanej cene plnenia), ktorými spochybňoval aj v tomto konaní (o zaplatenie zmluvnej pokuty) neodbornosť servisu, neoprávnenosť vystavenia faktúry a právo žalovaného odmietnuť potvrdenie protokolu. Odvolací súd súčasne zdôraznil, že predmetom prebiehajúceho konania je právo na zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu porušenia povinnosti včasnej úhrady hlavného záväzku žalovaného, ktorý už bol žalobcovi právoplatne priznaný (vrátane určenia prvého dňa omeškania s úhradou tohto hlavného záväzku) v predchádzajúcom konaní.
Hlavným odvolacím dôvodom uplatneným žalovaným bola nesprávnosť posúdenia nepremlčania zmluvnej pokuty z dôvodu nesprávneho posúdenia charakteru porušenia povinnosti a momentu vzniku práva na zaplatenie zmluvnej pokuty. Odvolací súd vyjadril nesúhlas s názorom žalovaného, podľa ktorého v danom prípade ide o porušenie povinnosti majúcej charakter trvajúceho porušenia, kde premlčacia doba vzniká jednorazovo prvým dňom porušenia povinnosti podľa § 393 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej aj „OBZ“), a keďže podľa predchádzajúceho rozhodnutia došlo k porušeniu povinnosti 2. apríla 2015, premlčacia lehota uplynula 2. apríla 2019. Žaloba bola podaná na súd 11. septembra 2019.
Odvolací súd súladne s názorom súdu prvej inštancie uviedol, že nárok na zmluvnú pokutu pri jej percentuálnom určení za každý deň omeškania patrí oprávnenému počas celej doby porušovania zmluvnej povinnosti až do jej splnenia. Keďže porušenie povinnosti bolo právoplatne určené dňom 2. apríla 2015, pričom žalovaný uhradil zabezpečenú pohľadávku 13. júna 2018, čo sporné nebolo, potom žalobcovi patrí zmluvná pokuta za toto obdobie, a to za každý deň omeškania samostatne a každý deň omeškania v prípade takto dohodnutej zmluvnej pokuty mu vzniká nové samostatné právo na zaplatenie každej jednotlivej splátky zmluvnej pokuty. Pri percentuálne dohodnutej zmluvnej pokute je povinnosť porušovaná opakovane, každý deň a každým dňom vzniká veriteľovi ďalšie právo na zmluvnú pokutu, pričom pre každý denne vzniknutý nárok plynie aj samostatná premlčacia doba. Žalobcom uplatnený nárok na zmluvnú pokutu premlčaný nebol, keďže žalobca si uplatnil zmluvnú pokutu za obdobie od 11. septembra 2015, t. j. v období 4 rokov pred podaním žaloby, do splnenia zabezpečenej zmluvnej povinnosti, t. j. do 13. júna 2018, keď nárok na istinu premlčaný nebol.
Odvolací súd nesúhlasil s tou časťou odôvodnenia súdu prvej inštancie, v ktorej odkázal aj na primeranú aplikáciu § 392 ods. 2 OBZ pri určení začiatku plynutia premlčacej lehoty, ktorý upravuje premlčanie pri práve na čiastkové plnenie. Uviedol, že § 392 ods. 1 a 2 OBZ sa vzhľadom na jeho obsah a úpravu týka práv na plnenie z dohodnutého záväzku vo vzťahu k dobe splatnosti. V danom prípade nejde pri dohodnutej percentuálnej sadzbe zmluvnej pokuty za každý deň omeškania o čiastkové plnenie a nemôže ísť ani o aplikáciu § 392 ods. 2 OBZ, pretože
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Vydanie Zo súdnej praxe 6/2023
