4/2015
Právo na súdnu ochranu
Vybavovanie spoločných vecí
Konanie v rozpore s dobrými mravmi
čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
§ 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka
§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka
Pri interpretácii ustanovenia § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka súdy nemôžu vychádzať len z bezprostredného (priameho) vzťahu k spoločným veciam, ale musia zohľadniť aj možné právne účinky konkrétneho právneho úkonu vo sfére spoločných vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Ak spoločník bez súhlasu svojho manžela dohodou s veriteľom pristúpi k záväzku spoločnosti, s cieľom stať sa nerozdielnym spoludlžníkom, možno takéto jeho konanie považovať za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi
Nález
Ústavného súdu
SR, sp. zn. I. ÚS 26/2010
Z odôvodnenia:
1. Uznesením Ústavného súdu SR (ďalej len "ústavný súd") č. k. I. ÚS 26/2010-9 z 27. januára 2010 bola na ďalšie konanie prijatá sťažnosť Ing. M. B. (ďalej len "sťažovateľka") vo veci namietaného porušenia jej základného práva na slobodu a rovnosť podľa čl. 12 ods. 1 Ústavy SR (ďalej len "ústava"), základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "dohovor") rozsudkom Najvyššieho súdu SR (ďalej len "najvyšší súd") sp. zn. 4 Cdo 123/08 z 29. septembra 2009 a (ďalej len "rozsudok najvyššieho súdu").
2. Z obsahu sťažnosti a pripojených príloh vyplynulo, že sťažovateľka sa žalobou na Okresnom súde B. II (ďalej len "okresný súd") domáhala určenia neplatnosti dohody o pristúpení k záväzku, ktorú 2. augusta 2004 uzavrel jej manžel (žalovaný v druhom rade) so spoločnosťou W., spol. s r. o. (žalovaný v prvom rade), a ktorou jej manžel pristúpil k záväzku spoločnosti I. spol. s r. o., ktorej bol jedným zo spoločníkov a zároveň konateľom. Ako dôvod neplatnosti sťažovateľka uviedla absenciu jej súhlasu s týmto právnym úkonom v zmysle § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj "OZ"), čo zakladá jeho relatívnu neplatnosť, ktorej sa žalobou na okresnom súde dovolávala. Skutočnosť, že predmetný právny úkon presahuje rámec bežných vecí, vyvodzovala z výšky záväzku, ku ktorému jej manžel pristúpil (1 115 735,40 Sk s príslušenstvom). Z toho istého dôvodu žiadala vysloviť aj neplatnosť vyhlásenia jej manžela o súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice spísanej tiež 2. augusta 2004.
3. Okresný súd v rozsudku z 8. júna 2006 uzavrel, že pre nedostatok súhlasu sťažovateľky s napadnutými právnymi úkonmi sú tieto s odkazom na § 40a OZ relatívne neplatné a preto žalobe sťažovateľky v celom rozsahu vyhovel.
Krajský súd v B. (ďalej len "krajský súd") na odvolanie spoločnosti W., spol. s r. o., rozsudkom sp. zn. 5 Co 420/06 z 13. novembra 2007 rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalobu sťažovateľky zamietol.
Krajský súd rozsudok odôvodnil v podstate tým, že pristúpením k záväzku nevznikol spoločný záväzok manželov, iba manžel sťažovateľky sa stal spoludlžníkom, a teda individuálnym účastníkom predmetných právnych úkonov, ktoré podľa záveru krajského súdu nezaložili sťažovateľke žiadne práva ani povinnosti a primárne sa netýkajú spoločných vecí tak, ako to predpokladá § 145 ods. 1 OZ. Podľa kra