Povinnosť mlčanlivosti svedka v trestnom konaní

Vydáno: 42 minút čítania
 
Všeobecné východiská pri povinnosti zachovávať mlčanlivosť
Povinnosť zachovávať mlčanlivosť zo strany určitého okruhu subjektov má v právnom živote svoj nespochybniteľný význam. Zákon zaväzuje povinnosťou mlčanlivosti tie typy subjektov, ktoré jednak v rámci svojej činnosti autoritatívne zasahujú do práv a právom chránených záujmov fyzickým a právnický osôb (napr. príslušníci bezpečnostných zložiek, prokuratúra, súdny exekútor a pod.), ale aj subjekty ktorých činnosť, resp. zákonom zverené úlohy sú nerealizovateľné bez poznania informácii súkromného charakteru iných osôb (napr. zdravotnícky zamestnanci, advokáti, súdy, verejný ochranca práv a pod.). Povinnosť mlčanlivosti jedného subjektu (subjekt povinnosti) je zvyčajne zároveň právom inej osoby (subjekt oprávnenia) na zachovanie dôvernosti vymedzeného okruhu informácii. Do tohto okruhu spadajú informácie týkajúce sa súkromného a rodinného života, právo na ochranu listovné tajomstva, právo na súdnu ochranu, ale aj právo slobodne podnikať či uskutočňovať inú zárobkovú činnosť a pod. Povinnosť zachovávať mlčanlivosť teda nie je povinnosťou samoúčelnou, ale vždy sleduje legitímny cieľ. Napríklad, policajt vykonávajúci domovú prehliadku je povinný zachovávať mlčanlivosť o súkromnom živote osôb, z dôvodu, že informácie, ktoré získal pri výkone svojej činnosti, nezískal na báze dobrovoľnosti osôb, ktoré v tomto obydlí žijú a tieto prirodzene nesúhlasia s ich ďalším zverejňovaním. Aj situácia, pri existencii ktorej by sudcovia alebo iní zamestnanci súdu neboli zo zákona povinní zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, ktoré sa v rámci výkonu svojej činnosti dozvedeli, by reálne bola spôsobilá odradiť niektoré osoby od uplatňovania svojho práva na súde, čím by právo na súdnu ochranu bolo dostupné len tým osobám, ktorým by neprekážalo, ak by sa informácie z ich súkromného života stali
de facto
verejnými. Aj povinnosť zachovávať mlčanlivosť je jedným zo základných pilierov vzťahu medzi advokátmi, daňoví poradcami, prekladateľmi, tlmočníkmi a ich klientmi. Uvedené platí aj vo vzťahu medzi štátom a fyzickými a právnickými osobami pri spravovaní verejných záležitostí. Možno teda konštatovať, že právo fyzických a právnických osôb, aby určité subjekty zachovávali vo vymedzenom rozsahu mlčanlivosť o ich záležitostiach, je predpokladom a niekedy aj imanentnou súčasťou výkonu širokého spektra iných rôznych práv. Bez práva (povinnosti) na zachovanie mlčanlivosti, by iné práva boli nerealizovateľné. Trestné právo je najkrajnejším prostriedkom autoritatívnej právnej ochrany spoločenských hodnôt. Pri dosahovaní jeho účelu sa spravidla zasahuje do všetkých mysliteľných práv fyzických a právnických osôb, vrátane práv, ktoré chránia dôvernosť informácii o živote a činnosti týchto osôb. Z uvedeného dôvodu musia byť ustanovené prísne pravidlá upravujúce skutočnosť, aké informácie možno v trestnom konaní získať, a za akých podmienok a v akom rozsahu možno s nimi ďalej nakladať.
Hoci existuje pre svedka všeobecná zákonná povinnosť svedčiť, ktorú upravuje predovšetkým ustanovenie § 127 Trestného poriadku (ďalej len "TP"), existujú zákonné výnimky, ktoré splneniu tejto povinnosti predchádzajú. Ide predovšetkým o ustanovenie § 129 TP, ktoré upravuje situácie, pri existencii ktorých, je daný výslovný zákaz výsluchu svedka. Zákaz výsluchu pritom platí ako pre orgány činné v trestnom konaní, tak aj pre súd. Len pre úplnosť je dôvodné uviesť, že povinnosť zachovávať mlčanlivosť určitej osoby je nevyhnutné oddeľovať od hmotnoprávnej 1) a procesnoprávnej 2) exempcie osôb, ktoré takými výsadami a imunitami disponujú, keďže ide o odlišné právne inštitúty. Z hľadiska trestného konania ďalej treba poukázať na ustanovenia, ktoré sa bezprostredne dotýkajú povinnosti zachovávať mlčanlivosť. Ide predovšetkým o ustanovenie § 3, § 89 a § 129 TP. Ďalej je z hľadiska hmotnoprávnej úpravy nevyhnutné pozornosť upriamiť predovšetkým na § 341 Trestného zákona (ďalej len "TZ"), ktorý upravuje skutkovú podstatu trestného činu neprekazenia trestného činu, keďže toto ustanovenie má vecný súvis s úpravou týkajúcou sa povinnosti zachovávať mlčanlivosť. Nižšie uvádzame prehľad právnej úpravy jednotlivých profesií, povolaní a funkcií v súvislosti s výkonom ktorých, zákon spája povinnosť zachovávať mlčanlivosť, pričom pozornosť je nevyhnutné upriamiť aj na zákonné limity, ktoré sú spojené s možnosťou zbavenia tejto mlčanlivosti. Pre úplnosť možno poukázať aj na záver judikatúry R 127/2012 (uzn. KS Trenčín z 9.11.2011 pod sp. zn. 23To 106/2011), z ktorej vyplýva, že k zbaveniu mlčanlivosti svedka v trestnom konaní podľa osobitných predpisov nedochádza vo vzťahu ku konkrétnemu procesnému úkonu trestného konania (napr. k výsluchu), ale k účasti dotknutej osoby na úkonoch trestného konania v rozsahu, ktorý ustanovuje osobitný predpis:
a) poslanec Národnej rady Slovenskej republiky
Podľa čl. 79 Ústavy SR poslanec môže odoprieť svedectvo vo veciach, o ktorých sa dozvedel pri výkone svojej funkcie, a to aj keď prestal byť poslancom.
b) sudca Ústavného súdu SR a poradca Ústavného súdu SR
Podľa § 26 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z.z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n.

Související dokumenty

Súvisiace články

... Ešte k dovolaniu v trestnom konaní
Zákonnosť a použiteľnosť dôkazov v trestnom konaní získaných utajovanou činnosťou detektívnej služby
Aplikačné problémy pri vyhotovovaní obrazových záznamov zo sledovania osôb alebo vecí
Poznámky k aplikačným problémom pri zaisťovaní počítačových údajov v trestnom konaní
K povinnosti advokáta zachovávať mlčanlivosť v trestnom konaní
Podozrivý a poškodený v postupe pred začatím trestného stíhania
Nástin charakteru nepravej trestnej zodpovednosti právnických osôb podľa § 83a a § 83b Trestného zákona
Mimoriadne zníženie trestu a dovolacie konanie
K niektorým aspektom trestného činu poškodzovania veriteľa v súvislosti so záložným právom
Kritika nového trestného činu nekalej likvidácie
K otázke, či možno darovanie nehnuteľnosti zo strany dlžníka podradiť pod znaky základnej skutkovej podstaty trestného činu poškodzovania veriteľa
"Osobitné kvalifikačné pojmy" v Trestnom zákone
Zákon o obetiach trestných činov (Spĺňa európske štandardy?)
Mediácia v trestných veciach a jej limity
K možnostiam trestnoprávneho postihu prejavov schvaľovania vojny a vojenských operácií v rozpore s medzinárodným právom
Zverejnenie extrémistického materiálu na internete - prejav sympatie alebo rozširovanie?
Zadržanie a obmedzenie osobnej slobody podozrivej osoby
Posudzovanie trestných oznámení v trestnom konaní
K formulácii skutkovej vety pri trestných činoch súvisiacich s detskou pornografiou

Súvisiace predpisy

Zákon č. 154/2001 Z.z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry