§ 5 ods. 1 a 2 a § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku
§ 2 ods. 1 a 2 zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu
§ 421 ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku
Žalovaný (Slovenský vodohospodársky podnik) ako samostatná právnická osoba, ktorej bolo osobitným zákonom, t. j. zákonom č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku, dané oprávnenie vystupovať v právnych vzťahoch samostatne vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť, je v predmetnom spore tým zodpovednostným subjektom, ktorý je povinný vydať bezdôvodné obohatenie.
Z uvedeného vyplýva, že žalovaný má potom zákonné oprávnenie konať namiesto štátu vo vzťahu k majetku štátu, keďže správca vodného toku je aj správcom pozemkov korýt, ktoré sú vo vlastníctve Slovenskej republiky (§ 48 ods. 1 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách v spojení s § 6 ods. 2 zákona č. 111/1990). Inak povedané, pokiaľ správou vodných tokov na základe zákonného zmocnenia štát poveril žalovaného, tento má zákonné oprávnenie konať namiesto štátu vo vzťahu k majetku štátu.
Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 8 Cdo 39/2023
Žalobca sa domáhal peňažného nároku titulom vydania bezdôvodného obohatenia.
Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom pozemkov, po ktorých preteká vodný tok Delňa v preloženom koryte ako umelý vodný tok, na základe rozhodnutia Obvodného úradu životného prostredia v Prešove, správcom ktorého (vodného toku Delňa) je žalovaný, ktorý užíva predmetné pozemky vo výlučnom vlastníctve žalobcu bez právneho dôvodu a uzavretej nájomnej zmluvy, čím sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohacuje. Žalobca sa domáhal od žalovaného zaplatenia náhrady za užívanie pozemkov v jeho vlastníctve.
Žalovaný bol názoru, že Slovenský vodohospodársky podnik, štátny podnik, ako štátna odborná organizácia Ministerstva životného prostredia SR určená pre správu vodných tokov, považuje za potrebné uviesť, že uplatnený nárok neuznáva v celom rozsahu s odôvodnením, že tu ide o neexistenciu právneho vzťahu medzi stranami sporu, pretože pozemky označované žalobcom za vlastné, nie sú užívané žalovaným a ani veci (objekty) na týchto pozemkoch nie sú a nikdy neboli vo vlastníctve žalovaného. Užívanie vodného toku s umelým korytom je iba vo vlastníctve Slovenskej republiky, ktorú nemožno stotožňovať so žalovaným.
Okresný súd (ďalej aj "súd prvej inštancie") rozsudkom z 25. júna 2020 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 6 929,28 eur spolu s 5% úrokom z omeškania.
Okresný súd mal preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v danom spore, a to zápisom jeho výlučného vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností - vodná plocha, pret