§ 119 Trestného poriadku
§ 272 ods. 3 Trestného poriadku
I. Teóriu ovocia z otráveného stromu slovenská trestná teória (podobne aj európska) a ani prax doteraz v plnej miere neprevzala. Nemožno vylúčiť, že v niektorých prípadoch sa možno i na základe kontinentálneho formálno-materiálneho prístupu k hodnoteniu zákonnosti a prípustnosti dôkazov dopracovať k zhodným záverom ako na základe teórie ovocia z otráveného stromu. Podstatné je však pristupovať k hodnoteniu zákonnosti a prípustnosti dôkazov vždy diferencovane s ohľadom na konkrétnu povahu a závažnosť chyby vzniknutej v procese dokazovania a nerobiť paušálne závery, že celý dôkaz získaný prípadne na základe procesne nie celkom korektného úkonu je otrávený.
II. V európskom kontinentálnom justičnom systéme existujú z absolútneho odmietania takýchto (pozn.: od nezákonného dôkazu odvodených) dôkazov tri výnimky:
a) dôkaz bol získaný čiastočne na základe nezávislého, nenakazeného dôkazu,
b) dôkaz bol objavený bez ohľadu na nezákonný dôkaz (teória nevyhnutného objavenia dôkazu „independent source“),
c) puto medzi nezákonným dôkazom a získanými informáciami je veľmi tenké.
III. Nelegálnosť dôkazu, ktorý spočíva v porušení základných práv, vedie k jeho neplatnosti a sudcovia sú povinní ho považovať za neexistujúci. Ak je porušenie menšej závažnosti, môže prevládnuť zásada proporcionality a materiálnej pravdy, no aj v takom prípade sa bude treba vysporiadať s porušenou normou. Zistenie materiálnej pravdy, pokiaľ ide o vinu páchateľa, môže prelomiť, resp. prekonať porušenie základných práv a slobôd len výnimočne a v extrémnych prípadoch (terorizmus, brutálne masové vraždy a pod.), keď potreba usvedčenia a potrestania páchateľa výrazne presahuje porušenie jeho základných práv a slobôd.
Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Tdo/15/2024.
Najvyšší súd SR (ďalej aj „najvyšší súd“) uznesením z 9. októbra 2024, sp. zn. 1Tdo/15/2024, rozhodol tak, že podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku dovolanie obvineného N. M. odmietol.
• Rozsudkom Okresného súdu Galanta z 11. januára 2023, sp. zn. 9T/22/2018, bol obvinený N. M. uznaný za vinného zo spáchania zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c) a d) Trestného zákona účinného v čase spáchania žalovaného skutku, ktorého sa dopustil na skutkovom základe, že „v presne nezistenom čase si zadovážil a do 00.10 hod. 4. septembra 2017 v Galante na ulici Matúškovská cesta, pred čerpacou stanicou GAS neoprávnene u seba prechovával v 16-tich kusoch vreciek s tlakovým uzáverom kryštalický materiál, pričom podľa znaleckého posudku z KEU PZ Bratislava bolo zistené, že predložené vrecká obsahovali kryštalický materiál s celkovou hmotnosťou 2 824 mg, ktorý obsahoval metamfetamín s priemernou koncentráciou 76,1 % hmotnostných (vyjadrené ako voľná báza) obsahujúce 2 149 mg absolútneho metamfetamínu, ktoré množstvo vzhľadom na celkovú hmotnosť zaistenej látky zodpovedá necelým 29 obvykle jednorazovým dávkam drogy, a to o celkovej cene na tzv. čiernom trhu v sume 112,96 eur (vychádzajúc z verejne dostupných informácií Národnej protidrogovej jednotky ohľadom monitorovania cien drog na území Slovenskej republiky na čiernom trhu s omamnými a psychotropnými látkami, kedy psychotropná látka pervitín, t. j. metamfetamín, bola podľa zistení uvedenej protidrogovej jednotky v 3. štvrťroku 2017 v Trnavskom kraji o cene 40 eur za 1 g), pričom metamfetamín je v zmysle zákona o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch (zákon č. 139/1998 Z. z. v príslušnom znení) zaradený do II. skupiny psychotropných látok.“
Za to bol obvinenému N. M. uložený podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 3 roky. Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona mu súd výkon trestu podmienečne odložil a podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona určil skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom vo výmere 1 rok. Okrem toho, mu súd podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona s poukazom na § 51 ods. 3 a 4 Trestného zákona uložil zákaz požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, ako aj povinnosť byť legálne pracovne/zárobkovo činný, či už cez zamestnanecký pomer, alebo inak, a v prípade straty zamestnania sa zamestnať v skúšobnej dobe alebo sa uchádzať preukázateľne o zamestnanie.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací na podklade odvolania obvineného rozhodol uznesením z 20. júna 2023, sp. zn. 3To/45/2023, tak, že podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obvineného N. M. zamietol.
• Proti uzneseniu krajského súdu podal obvinený N. M. prostredníctvom obhajcu JUDr. Ľ. Š. dovolanie s poukazom na údajné naplnenie dôvodov dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku (zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu), § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku (rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom) a § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku (rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť).
Obvinený v dovolaní v podstate namietol:
„[§ 371 ods. 1 písm. c) TP]. Pri danom dovolacom dôvode odsúdený uvádza, že v rámci trestného konania navrhoval okrem znaleckého zisťovania, ako sa mohla stopa DNA odsúdeného dostať na sáčky s drogami, opätovné vypočutie najmä členov policajných hliadok 1., 2. a ostatných príslušníkov PZ prítomných na mieste zadržania odsúdeného, prípadne ich konfrontáciu, a tiež kamerový záznam z policajných hliadok (ku ktorým návrhom obhajoby Krajský súd v Trnave na s. 16 napádaného uznesenia aj zaujal stanovisko), ako aj ďalšie dôkazy, a to zabezpečenie kamerových záznamov z čerpacej stanice nachádzajúcej