ZSP 35/2021
§ 29 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov
§ 5 Zákonníka práce
§ 421 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku
Ustanoveniu § 29 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v spojení s § 5 Zákonníka práce zodpovedá výklad, v zmysle ktorého agentúra dočasného zamestnávania je oprávnená dočasne prideliť zamestnanca k zamestnávateľovi so sídlom v cudzine, ak medzi zamestnancom a agentúrou existuje pracovnoprávny vzťah.
Uznesenie
Najvyššieho súdu SR
sp. zn.
5 Cdo 10/2019
Skutkový stav:
Okresný súd (ďalej len "súd prvej inštancie") rozsudkom z 24. marca 2017 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru a náhrady mzdy.
Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že na základe pracovnej zmluvy z 22. septembra 2016 mal žalobca (zamestnanec) vykonávať pre žalovaného (zamestnávateľa - agentúru dočasného zamestnávania) práce s tuzemským miestom ich výkonu. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu do 31. decembra 2016. Dohodou o dočasnom pridelení z 22. septembra 2016 žalobca súhlasil s jeho dočasným pridelením na výkon prác k obchodnej spoločnosti sídliacej v Českej republike (ďalej len "ČR"). Doba pridelenia bola dohodnutá na dobu trvania pracovného pomeru. Žalovaný 13. októbra 2016 oznámil žalobcovi skončenie pracovného pomeru pre hrubé porušenie pracovnej disciplíny žalobcom z titulu neospravedlnených absencií v dňoch 11. októbra 2016 až 13. októbra 2016. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobca v spore nepreukazoval, že by k týmto absenciám nedošlo a na podporu svojich skutkových tvrdení nepredložil potrebné dôkazy. Aplikujúc ustanovenia § 47 ods. 1, § 68 ods. 1 písm. b), § 68 ods. 2, § 70 a § 81 Zákonníka práce (v znení účinnom k 22. septembru 2016 - ďalej len "ZP") dospel súd k záveru, že