§ 19, § 49 ods. 1, 2 písm. a) v spojení s § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty
§ 139 ods. 2, § 190, § 462 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok
V odôvodnení rozsudku správny súd vysvetľuje, akým spôsobom a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu; preto ak správny súd žalobu zamietne tak, ako rozhodol v tejto veci, nepostačuje, aby sa obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov žalobou napadnutého rozhodnutia, ale je povinný sa náležite venovať všetkým podstatným tvrdeniam účastníkov konania a jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom sa s nimi vysporiadať v odôvodnení svojho rozhodnutia.
Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR, sp. zn. 2Sžfk/28/2020
| SKUTKOVÝ STAv |
| Krajský súd v Trnave (ďalej len "správny súd") rozsudkom č. k. 20S/28/2019-99 z 20. novembra 2019 podľa ustanovenia § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len "SSP") zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 18. decembra 2018, ktorým žalovaný ako príslušný odvolací orgán potvrdil rozhodnutie Daňového úradu (ďalej len "DÚ") Trnava zo 6. septembra 2018, ktorým mu bol vyrubený rozdiel dane v sume 6 634,90 eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej len "DPH") za zdaňovacie obdobie jún 2012 na základe neuznania odpočítania dane z faktúr dodávateľa T. G. |
V odôvodnení rozsudku správny súd uviedol, že v danej veci bolo sporným, či skutočným dodávateľom tovarov a služieb bol deklarovaný dodávateľ T. G., pričom pokiaľ žalobca tvrdil, napriek zjavne dôvodným pochybnostiam správcu dane majúcim pôvod v zisteniach týkajúcich sa dodávateľského subjektu a jeho deklarovaných subdodávateľov, že dodávateľom tovarov a služieb bol práve na faktúrach označený dodávateľský subjekt, zaťažuje ho dôkazné bremeno vo vzťahu k tomuto tvrdeniu, ktoré pri jeho neunesení zostáva iba nepreukázaným tvrdením. Ide síce primárne o zistenia, identifikované a konštatované jasne a zrozumiteľne v odôvodneniach rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov, týkajúce sa tvrdeného dodávateľského subjektu a jeho subdodávateľov, tieto však bez akýchkoľvek rozumných pochybností odôvodňujú závery prijaté ako správcom dane, tak aj žalovaným, a súčasne odôvodňujú požiadavku správneho orgánu na predloženie ďalších dôkazov na preukázanie realizácie obchodov deklarovaným spôsobom.
Správny súd uviedol, že zo strany daňových orgánov nejde o nezákonné zaťažovanie daňového subjektu dôkazným bremenom, ktoré mu neprislúcha, ale o zotrvanie na legitímnej požiadavke preukázania skutočností majúcich vplyv na správne určenie dane podľa § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov daňovým subjektom, ktorý si odpočítanie dane uplatnil a ktorý pri primeranej obozretnosti a odbornej starostlivosti predpokladanej pri výkone podnikateľskej činnosti mal priestor na zabezpečenie hodnoverných dôkazov súvisiacich s realizáciou dekla