Náhrada nemajetkovej ujmy v adhéznom konaní. Závažná ujma

I. Vzhľadom na definíciu pojmu "poškodený" a "škoda" v § 46 ods. 1 Trestného poriadku povinnosť rozhodnúť o jej náhrade v odsudzujúcom rozsudku, ak bol nárok riadne uplatnený, sa vzťahuje tiež na škodu majetkovú, morálnu a inú, aj na porušenie či ohrozenie iných zákonných práv alebo slobôd poškodeného s tým, že "morálna škoda" vo vzťahu ku škodlivému následku spôsobenému úmyselným násilným trestným činom treba v prípade smrti (ale napr. aj znásilnenia, sexuálneho násilia, poškodenia dobrého mena pri krivom obvinení) vykladať v súlade s výkladom pojmu "nemajetková ujma" v občianskom súdnom konaní.

II. Úmrtie blízkej osoby predstavuje závažný zásah do práva na súkromie dotknutej fyzickej osoby, ako jedného z čiastkových osobnostných práv fyzickej osoby. Pri rozhodovaní o nároku na základu škody v adhéznom konaní treba rešpektovať hmotnoprávne ustanovenia osobitných predpisov, na ktorých je uplatnený nárok založený, a ktorými sa aj riadi. Tieto predpisy špecificky upravujú vznik nároku na náhradu škody, jeho obsah a rozsah, aj spôsob náhrady. Pri rozhodovaní aj o neoprávnených zásahoch do osobnostných práv a právnych prostriedkoch nápravy sa aplikuje § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka.

III. Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch (t.j. materiálnej satisfakcie) je vždy - v závislosti na individuálnych okolnostiach prípadu - existencia závažnej ujmy. Za závažnú ujmu treba považovať ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky, považuje za ujmu značnú. Pritom však nie sú rozhodujúce jej subjektívne pocity, ale objektívne hľadisko, teda to, či by predmetnú ujmu takto v danom mieste a čase (v tej istej situácii) vnímala aj každá iná fyzická osoba.