METAMORFÓZY NÁHRADY ŠKODY SPÔSOBENEJ NEZÁKONNÝM ROZHODNUTÍM A NESPRÁVNYM ÚRADNÝM POSTUPOM
ORGÁNU VEREJNEJ MOCI (1.)
Nikto nespočítal, a preto nikto ani nevie, z koľkých zákonov pozostáva právny poriadok
Slovenskej republiky. Možno odhadovať, že ide stovky, či skôr o tisíce zákonov. V tejto množine má
zásadný význam niekoľko desiatok zákonov upravujúcich najzávažnejšie spoločenské vzťahy. Medzi ne
patrí zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Ustanovuje sa ním základný
vzorec vzťahu štátu k jednotlivcom. Štát orgánom verejnej moci priznáva právomoc a zaťažuje ich
zodpovednosťou za jej riadne a včasné uplatnenie v každom prípade spadajúcom do zverenej právomoci
vrátane zodpovednosti za zneužitie právomoci mimo zvereného rámca. Tento vzorec sa v slovenskej
praxi narúša úpravami zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorý sa
zásadne mení, hoci Ústava zostáva bez zmeny.
Ústava SR (ďalej len
"Ústava") priznáva základné právo na náhradu škody
spôsobnej nezákonným rozhodnutím aj príbuzné základné právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom. Obe základné práva priznáva v siedmom oddiele druhej hlavy ustanovujúcej základné
procesné práva. Ústava tak prináša ďalší dôkaz o nesystematickosti svojho usporiadania, lebo
základné právo na náhradu škody spôsobnej nezákonným rozhodnutím aj základné právo na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom nie je procesné právo. Obe základné práva sú hmotné práva, a
preto by sa mali nachádzať na inom mieste druhej hlavy
Ústavy. Tento nedostatok určite nie je najvýznamnejším
nedostatkom režimu, v ktorom sa obe základné práva zaručujú a v akom sú reálne dostupné.
Pre zodpovednosť za škodu spôsobenú orgánmi štátu sa v právnej teórii i v právnom poriadku
viacerých štátov hľadá zaradenie, ktoré sa nachádza nielen v oblasti verejnoprávnych vzťahov, ale
často sa hodnotí aj ako súkromnoprávna zodpovednosť.1) Pre napodobovanie
tohto postoja začlenením zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri uplatnení verejnej moci do
súkromného práva v SR niet dôvodu. Vyplýva to z platnej právnej úpravy. Náhradu škody spôsobenej
nezákonnými rozhodnutiami či nesprávnym úradným postupom upravuje
Ústava, ktorá je nespochybniteľným základom verejného
práva. Ústavou štát priznáva jednotlivcom základné práva a slobody a prijíma záväzok priznané práva
dodržovať. Ústavou štát zriaďuje štátny mechanizmus, ustanovuje orgány štátu, ich právomoci a právne
postavenie vrátane zodpovednosti. Určením ústavného základu pre zodpovednosť za škodu spôsobenú
nezákonnými rozhodnutiami orgánov štátu alebo ich nesprávnym úradným postupom sa negarantuje iba
základné právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom.
Vytvára sa aj rámec pre riadne fungovanie štátneho mechanizmu. Tým sa stiera akýkoľvek dôvod pre
vyčlenenie zodpovednosti štátu zo systému verejného práva a pre jej začlenenie do súkromného
práva.
Garantovanie základných práv ústavou slúži na vymedzenie vzťahu štátu k jednotlivcom, na
vytvorenie právnej istoty pre jednotlivca. Tento vzťah je z istého hľadiska významnejší pre
jednotlivcov ako pre štát. Základné práva na náhradu škody spôsobenej orgánmi verejnej moci sú
výnimočné, lebo pre štát sú tieto práva aspoň také dôležité, a