Predmetom tohto článku je analýza vzťahu inštitútu premlčania a inštitútu dobrých mravov. Nie je však naším prvoradým cieľom bližšie a podrobnejšie sa zaoberať samotným pojmom dobré mravy či otázkou premlčania ako takou. Zaujímať nás bude skôr vzájomný stret týchto dvoch právnych inštitútov, ich kolízia v aplikačnej praxi súdov (slovenských i tých českých). Hneď na úvod upozorňujeme, že pri hľadaní odpovedí sa nevyhneme istej kontroverzii. Nastolená otázka vždy vzbudzovala a aj dosiaľ vzbudzuje (celkom oprávnene) polemické reakcie a prístupy k jej možnému riešeniu sa aj v súčasnosti rôznia. A možno práve pre túto svoju neustálu otvorenosť tento odborný právny problém neprestáva opakovane priťahovať záujem odbornej verejnosti.
Kolízia inštitútov premlčania a dobrých mravov (z pohľadu aplikačnej praxe súdov)
JUDr.
Peter
Staríček
advokátsky koncipient PAICEK LEGAL, s. r. o.
Rozhodnutia, ktorými súdy vyslovili, že
na vznesenú námietku premlčania nemožno prihliadať pre jej rozpor s dobrými mravmi
, sa už objavili v relatívne hojnom množstve, nejde teda až tak úplne o
"terra incognita"
v našom právnom prostredí. Aj tak sa však pohybujeme na tenkom ľade. Čo sme zvýraznili v predchádzajúcej vete, neprestáva páliť - ako vôbec možno takto závažne zasiahnuť do klasického hmotnoprávneho inštitútu, akým je premlčanie, navyše spôsobom, ktorý sa na prvý pohľad javí ako bezprecedentné spochybnenie princípu právnej istoty?1) Ak už nie presnú odpoveď, tak aspoň cenné podnety na úvahu, ktorým smerom sa uberať, nám poskytne súdna prax.Prístup súdov k riešeniu tejto problematiky sa postupne vyvíjal (a menil - raz na tú, raz na onú stranu), pre poskytnutie ucelenejšieho obrazu a pre lepšiu prehľadnosť bude preto, podľa nášho názoru, najvhodnejšie uvádzať vybrané rozhodnutia v časovej osi, teda chronologicky podľa času rozhodnutia. Z nasledujúcich príkladov možno odpozorovať, že spočiatku na posudzovanie korelácie inštitútov dobrých mravov a premlčania vplývala najmä spoločenská situácia v tom-ktorom období (resp. dalo by sa povedať určitý historicko-spoločenský kontext, máme na mysli najmä naprávanie neprimeranej tvrdosti práva v procese transformácie spoločnosti), neskôr sa centrom sporu stalo skôr samotné teoreticko-právne posúdenie povahy oboch inštitútov a ich pomeriavanie vo vzťahu k súkromnoprávnym zásadám, na ktorých je náš právny poriadok postavený.
Rozsiahlu diskusiu rozpútal v otázke vzťahu premlčania a dobrých mravov už nález Ústavného súdu ČR z 15. januára 1997, sp. zn. II. ÚS 309/95, v ktorom bolo skonštatované, že
"ustanovenie § 3 OZ, podľa ktorého výkon práv nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi, platí i pre výkon práva vzniesť námietku premlčania"
.2) Následne sa v právnej praxi stala vec, ktorá