Výkon rozhodnutia vo veciach maloletých patrí medzi jednu z najnáročnejších právnych otázok týkajúcej sa maloletých detí. Právna úprava výkonu rozhodnutia upravuje postup štátnych orgánov, ktoré zasahujú do rodinných vzťahov. Emočne vypäté vzťahy najmä medzi rodičmi dieťaťa sťažujú priehľadnosť interakcií a konfliktov medzi stranami. Prax ukazuje, že súd má v týchto druhoch konania osobitne sťaženú dôkaznú situáciu. Jeho úlohou je na jednej strane výkonom rozhodnutia naplniť medzinárodný záväzok rešpektovať súkromný život rodiča, ktorého právo styku s dieťaťom nie je rešpektované, no na druhej strane má povinnosť zisťovať či núteným výkonom rozhodnutia nedôjde k porušeniu najlepšieho záujmu dieťaťa1), či práv povinného rodiča vyžadujúc od neho plnenie povinnosti vymykajúcej sa zo sféry jeho vplyvu. Daná téma je rovnako spoločensky i politicky citlivá. Svedčia o tom viaceré udalosti.
V máji 2016 bolo zverejnené Vyhlásenie zástupkyne Slovenskej republiky (ďalej len "SR") pred Európskym súdom pre ľudské práva (ďalej len "ESĽP") k sankciám v súvislosti s výkonom práva styku rodiča s maloletým. Dôvodom bol stúpajúci počet oznámení o automatickom ukladaní pokút za to, že nepodarilo realizovať stretnutie dieťaťa s druhým rodičom aj napriek rozhodnutiu súdu. K ukladaniu týchto sankcií pritom dochádzalo bez predchádzajúceho skúmania dôvodov, prečo k stretnutiu nedošlo, zohľadňujúc pritom správanie oprávneného, povinného ako aj maloletého. Cieľom vyhlásenia bolo upozornenie na aktuálnu judikatúrou ESĽP odkazujúcu na najlepší záujem dieťa.2) V rovnakom období Slovenskom otriasli viaceré medializované prípady násilného odoberania detí na výkon práva styku rodiča s maloletým dieťaťom3). Problémy identifikovala aj akademická právnická obec upozorňujúc, že oprávnení si častokrát zamieňajú a stotožňujú exekúciu na majetkové práva s výkonom rozhodnutia pri maloletých, zamieňajúc skutočnosť, že dieťa je subjekt a nie objekt práva. Oprávnení preto najmä prostredníctvom svojich právnych zástupcov "tlačia" súd k okamžitému a nekompromisnému výkonu rozhodnutia. Svojimi podaniami viackrát dávajú najavo, že súd výkonu rozhodnutia má len úlohu akéhosi "štatistu", ktorému keď je doručený titul výkonu rozhodnutia, má nekriticky a bez ohľadu na konkrétne okolnosti prípadu uskutočniť výkon rozhodnutia.4) Vzhľadom na identifikované nedostatky v slovenskej aplikačnej praxi bola pripravená a 1. júla 2016 vstúpila do platnosti Vyhláška MS SR, ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých (ďalej len "vyhláška č. 207/2016 Z. z."). Táto nadväzuje na príslušné ustanovenia Civilného mimosporového poriadku a jej cieľom bolo podrobnejšie upraviť postup súdu tak, aby sa korigovala doterajšia prax niektorých súdov, ktoré po podaní návrhu na výkon rozhodnutia automaticky, t. j. bez toho, aby zistili, či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinný nemôže podrobovať rozhodnutiu, postupovali v konaní nástrojmi represie.