Amnestia prezidenta a nález Ústavného súdu SR - rozhodnutia, ktoré Trestný poriadok nepredpokladal

Dňa 21. decembra 2012 bol v Zbierke zákonov publikovaný pod č. 428/2012 Z.z. Nález Ústavného súdu SR č. PL ÚS 106/2011,o nesúlade časti § 41 ods. 2 TZ. s Ústavou SR. Dňa 2. januára 2013 bolo v Zbierke zákonov publikované pod č. 1/2013 Z.z. rozhodnutie prezidenta o amnestii. Tieto dve rozhodnutia svojim dopadom na trestné konanie a množstvo existujúcich právoplatných rozhodnutí, narobili trestnoprávnym praktikom aj teoretikom množstvo vrások na čele, pretože priniesli veľa problémov s ich aplikáciou, ktoré Trestný poriadok nerieši a nedáva na vzniknuté otázky jednoznačné odpovede. V článku sa pokúšam zodpovedať to, čo vyplynulo z teoretických otázok, a na čo sa súdna prax snažila odpovedať, ako vedela.

Trestné konanie sa v uplynulom období asi nestretlo s podobnou situáciou. Ústavný súd SR vydal na neverejnom zasadnutí 28. novembra 2012 v pléne nález, podľa ktorého v § 41 ods. 2 zákona č. 300/2005 Z.z. Trestného zákona v znení neskorších predpisov (ďalej iba "Trestný zákon", alebo "TZ"), slová v texte za bodkočiarkou "súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody" nie sú v súlade s čl. 1 Ústavy SR (ďalej len "Ústava").

Ide o ustanovenie, ktorého aplikácia bola v rokoch 2006 - 2012 dostatočne rozsiahla, a teda uvedený nález Ústavného súdu SR ovplyvnil množstvo súdnych rozhodnutí, kde súd postupoval v súlade s dovtedy platným a účinným § 41 ods. 2 TZ a uložil páchateľovi trest nad jednu polovicu trestnej sadzby, kde horná hranica bola zvýšená o 1/3. Výsledkom bolo, že uvedená jedna polovica trestnej sadzby sa stala dolnou hranicou trestnej sadzby, v ktorej mohol súd ukladať trest.

Mnohokrát použité ustanovenie však dostalo aj pre minulé rozhodnutia zásadnú trhlinu v podobe § 41b ods. 1 zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu SR, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov (ďalej iba "zákon č. 38/1993 Z.z."), ktorý ustanovuje:

"Ak súd v trestnom konaní vydal na základe právneho predpisu, ktorý neskôr stratil účinnosť podľa čl. 125 Ústavy, rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný, strata účinnosti takého právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia je dôvodom obnovy konania podľa ustanovení Trestného poriadku."

Už v minulosti bola právna verejnosť svedkom významného nálezu Ústavného súdu SR, ktorý značne zasiahol do trestného práva a vynútil si novelizáciu zákona č. 301/2005 Trestného poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej iba "Trestný poriadok" alebo "TP") a ďalších predpisov. Išlo o nález Ústavného súdu SR, publikovaný v Zbierke zákonov pod č. 290/2009 Z.z., ktorým bola namietaná ústavnosť existencie "Špeciálneho súdu". Hoci aj v tomto prípade Ústavný súd SR rozhodol o nesúlade "Špeciálneho súdu" s Ústavou, zároveň však do nálezu zakomponoval nasledovnú vetu:

"Právoplatné, ale nevykonané rozsudky Špeciálneho súdu SR vydané v