Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Obdo V 8/2018 z 26. 9. 2018 (povaha lehoty podľa § 125 ods. 2 CSP) – (lehota podľa § 125 ods. 2 CSP nie je ani hmotnoprávna, ani procesná)

Právnická prax si vyžaduje mnoho zručností, ale jednou z tých najdôležitejších, skutočným právnickým majstrovstvom, je jednoducho nezmeškať lehotu. Preto je potrebné byť konzervatívny tak pri legislatívnom ukotvení, pri súdnom rozhodovaní, resp. interpretácii, ako aj pri podávaní návrhov zo strany advokátov. Tézou textu je názor, že pre určenie charakteru lehoty je dôležitý text zákona a nie povaha predpisu ako procesného či hmotného. Zo širšieho hľadiska som presvedčený, že rakúske delenie lehôt na hmotné a procesné je nedokonalé a že lepší systém majú v Nemecku.

Najvyšší súd v glosovanom rozhodnutí rozhodol, že lehotu podľa § 125 ods. 2 CSP (" ) je nutné vykladať, takpovediac, procesnoprávne.

Pred niekoľkými mesiacmi, po náleze ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 599/2016, ktorým sa rozhodlo, že , by sa mi glosované rozhodnutie vo výsledku páčilo, pretože som sa vtedy narýchlo domnieval, že vyznenie novej a starej úpravy je rovnaké a dôvodová správa, ktorá hovorila o hmotnoprávnej lehote, nie je záväzná. Kolega ma však medzičasom upozornil, že textuálny rozdiel medzi Civilným sporovým poriadkom a Občianskym súdnym poriadkom je výraznejší, teda rovnaké vyznenie medzi Občianskym súdnym poriadkom a Civilným sporovým poriadkom je len zdanlivé. Konkrétne slová podľa všetkého naozaj znamenajú fyzické doručenie súdu, a tak, napokon, nesúhlasím ani s glosovaným uznesením najvyššieho súdu, ani s M. Hlušákom, autorom predchádzajúcej glosy. Vývoj môjho vlastného uvažovania však naznačuje, že úprava nemusí byť na prvý pohľad taká zrejmá. Otázku som konzultoval s niekoľkými dobrými právnikmi, ktorých si vážim. Polovica z nich sa priklonila k procesnej lehote¹⁸⁾ a druhá k hmotnej. Komentár Wolters Kluwer (aj k Správnemu súdnemu poriadku) podporuje procesnú, "beckovský" (aj k Správnemu súdnemu poriadku) podporuje hmotnú. V rozhodovacej činnosti súdov sme si všimli obidva prístupy, aj keď opticky sa zdá, že prevláda hmotnoprávny.¹⁹⁾ Myslím, že osveta a školenia k novému Civilnému sporovému poriadku smerovali k hmotnoprávnemu poňatiu, a preto bude zatiaľ dominantným tento prístup. Takýto pocit majú aj sudcovia, ktorých som oslovil. Napokon, nemožno prehliadnuť, že najvyšší súd v glosovanom uznesení reagoval na seba samého, keď sa v odvolacej formulácii priklonil na stranu hmotnoprávnu a v dovolacej na procesnoprávnu.

V čase rozhodovania ústavného súdu o lehote na doplnenie podania v starom Občianskom súdnom poriadku bol už účinný Civilný sporový poriadok. Najvyšší súd ako odporca v konaní sp. zn. II. ÚS 599/2016 argumentoval v prospech hmotnoprávnej lehoty pre Občiansky súdny poriadok aj tým, že dôvodová správa k § 125 nového Civilného sporového poriadku explicitne tvrdila, že ide o hmotnoprávnu lehotu. Ústavný súd argument neprijal, ale na prvý pohľad sa mu tiež zdal textuálny rozdiel medzi procesnými kódexami malý. V bode 11.2 v rangu obite