Článok poukazuje na skutočnosť, že Slovenská republika bude časom pravdepodobne nútená na legislatívnej úrovni reagovať na potreby kolaboratívneho hospodárstva. V súčasnosti v sektore ubytovania možno poskytovať službu ubytovania na súkromí formou uzatvorenia zmluvy o ubytovaní alebo prenechať byt alebo iný priestor na bývanie na základe nájomnej zmluvy. Voľba zmluvného typu, postavenie zmluvných strán a otázky spotrebiteľskej ochrany nie sú jednoznačné aj bez zohľadnenia aspektov internetovej platformy ako sprostredkovateľa poskytovanej ubytovacej služby.
Ubytovanie vs. nájom, podnikateľ vs. nepodnikateľ
doc. JUDr.
Monika
Jurčová
PhD.
Katedra občianskeho a obchodného práva Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave
Úvod
Podnety1)na napísanie tohto príspevku prichádzali postupne a z viacerých strán. Možno poukázať na informáciu z webovej stránky Slovenskej obchodnej inšpekcie: "
Dňa 4.8.2016 bola na základe informácií z médií vykonaná kontrola inšpektormi SOI v spolupráci so zástupcami Slovenského národného strediska pre ľudské práva v prevádzke ubytovanie v súkromí Stella*** v Bratislave. Prevádzkovateľom zariadenia je starší manželský pár, ktorý vo vlastnom rodinnom dome prenajíma 1 apartmán s tromi lôžkami. Nevedia anglicky a pri komunikácii používajú internetový prekladač. Kontrolou boli zistené nasledovné nedostatky:
-
ubytovacie zariadenie nebolo označené, chýbalo obchodné meno, meno a priezvisko osoby zodpovednej za činnosť prevádzkarne, kategória a trieda ubytovacieho zariadenia,
-
na ubytovacie zariadenie nebolo vydané Rozhodnutie regionálneho hygienika,
-
prevádzkovateľ odmietol cez rezervačný systém Booking.com ubytovať osobu z Turecka, čím došlo k diskriminácii pri poskytovaní služby.
Prevádzkovateľ uviedol, že vzniknutá situácia ich mrzí a je ochotný sa dotknutej osobe ospravedlniť. Za zistené nedostatky bude voči podnikateľovi začaté správne konanie o uložení postihu."
2)Tento prípad sa týka poskytovania ubytovania v súkromí, ktoré sa realizuje aj prostredníctvom "rezervačného systému booking.com". Ubytovanie sa tým spája s existenciou "digitálnej platformy", fenoménu, ktorý nie je definovaný v právnom poriadku SR, ale bežne sa s ním stretávame ako s prostriedkom poskytovania služieb informačnej spoločnosti on-line. Európska agenda pre kolaboratívne hospodárstvo zreteľne naznačuje, že zdieľanie zdrojov prostredníctvom kolaboratívnej digitálnej platformy je trendom popri agende jednotného digitálneho trhu.3)Otázkou je, do akej miery je slovenské právne prostredie na fenomén kolaboratívneho hospodárstva pripravené. Budeme sa tým zaoberať najmä s ohľadom na aspekty, ktoré sa vynorili aj vďaka spolupráci na dotazníku "
Study on the Assessment of the Regulatory Aspects Affecting the Collaborative Economy in the Tourism Accommodation Sector in the 28 Member States (580/PP/GRO/IMA/15/15111J",
ktorý sa sústreďuje na ubytovanie v cestovnom ruchu a možnosti subjektov (podnikateľov a nepodnikateľov) prostredníctvom (prevažne digitálnej) platformy poskytovať a ponúkať svoje ubytovacie priestory na dočasné alebo prechodné ubytovanie za odplatu.4)Základné otázky, ktorými sa budeme zaoberať vo vzťahu k zdieľaniu ubytovacích kapacít (a nie nevyhnutne cez platformu), možno vytýčiť nasledovne:
a)
Akým zmluvným typom je zmluva, ktorú uzatvára poskytovateľ ubytovania s ubytovanou osobou; zásadne zmluvou o ubytovaní alebo možno tento právny vzťah podradiť aj pod zmluvu o nájme?5)
b)
V nadväznosti na (a aj v značnej závislosti od) vyriešenia prvej otázk