Callistratus: „Si de interpretatione legis quaeratur, inprimis inspiciendum est, quo iure civitas retro in eiusmodi casibus usa fuisset“1 (Ak sa hľadá, akým spôsobom vykladať zákon, najprv sa musí skúmať, ako bolo právo skôr používané v obdobných prípadoch).
Úvod
Za ustálenú1 notorietu právnickej obce možno považovať charakter mimoriadneho opravného prostriedku, ktorým je dovolanie. Skutočnosť, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, znamená, že jeho prípustnosť je v porovnaní s vymedzením riadneho opravného prostriedku výrazne limitovaná, a to striktnými predpokladmi ustanovenými v zákone. Podľa Civilného sporového poriadku2 je táto prípustnosť viazaná jednak na dovolacie dôvody, ako aj na prípustnosť dovolania stricto sensu proti samotnému rozhodnutiu. Ďalším z obmedzení prípustnosti dovolania je tzv. bagateľný cenzus alebo inak zvaný ako zásada ratione valoris. Bagateľný cenzus sa viaže iba na prípustnosť dovolania podľa § 421 CSP, t. j. pokiaľ dovolanie smeruje k preskúmaniu zásadných právnych otázok tak, ako ich definuje hypotéza právnej normy § 421 CSP. Bagateľný cenzus sa neuplatní v prípadoch, ak sa dovolanie podáva z dôvodov zmätočnosti, t. j. ak ide o dovolanie podľa § 420 CSP.
Základom pre aplikáciu § 422 ods. 1 CSP je, že predmetom konania je výlučne peňažné plnenie. V rámci tohto ustanovenia možno ďalej badať určité odstupňovanie, resp. diferencovať, či je predmetom konania pohľadávka [písm. a)], či je predmetom konania len príslušenstvo [písm. c)] alebo či ide o peňažné plnenie v sporoch s ochranou slabšej strany [písm. b)]. Rozdiel medzi písm. a) a písm. b) predmetného ustanovenia spočíva v skutočnosti, že podľa písm. a) ide o štandardné sporové konanie na peňažné plnenie, kým podľa písm. b) ide o spotrebiteľskú vec, v rámci ktorej sa uplatnia odlišné procesné pravidlá priaznivejšie v prospech spotrebiteľa. To sa pochopiteľne prejavuje aj v znížení bagateľného cenzu v druhom menovanom prípade na dvojnásobok minimálnej mzdy. V prípade klasického sporu podľa písm. a) ostáva bagateľný cenzus vo výške desaťnásobku minimálnej mzdy.
Výklad predmetných ustanovení dlhodobo nebol sporný. Rekodifikácia civilného procesu výrazným spôsobom nezmenila právnu úpravu bagateľného cenzu s výnimkou precizácie v podobe sporov s ochranou slabšej strany a zakotvenia bagateľného cenzu vo výške dvojnásobku minimálnej mzdy. Záver o domnelej nespornosti bagateľného cenzu však už nie je celkom aktuálny, berúc na zreteľ recentné rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ktoré si dovolíme bližšie priblížiť.
Pre komplexnosť zároveň uvádzame, že tejto problematike už bola venovaná určitá pozornosť autorom dr. Maslákom, na ktorého závery v našom príspevku ďalej nadväzujeme, a tiež ich podstatne rozširujeme najmä vo vzťahu k historickému pohľadu na bagateľný cenzus dovolania, ktorý predstavuje, podľa nášho názoru, východiskové riešenie.3
1. Podstata problému a argumentácia Najvyššieho súdu SR
Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 6 Cdo 80/2017 z 24. 7. 2018,4 pristúpil k interpretácii § 422 ods. 1 písm. a) a písm. b) CSP.
Kľúčové závery sú následne uvedené v bode 10 odôvodnenia predmetného rozhodnutia, kde sa uvádza, že: „I keď v preskúmavanej veci išlo o tzv. spotrebiteľský spor, teda spor s ochranou slabšej strany, pre posúdenie prípustnosti dovolania neprichádzalo do úvahy uplatnenie nižšieho majetkového cenzu, t. j. dvojnásobku minimálnej mzdy v zmysle § 422 ods. 1 písm. b) CSP. Účelom zníženia majetkového cenzu v sporoch s ochranou slabšej strany je totiž podľa dôvodovej správy k Civilnému sporovému poriadku zvýšená procesná ochrana slabšej strany, ktorou je v spotrebiteľskom spore spotrebiteľ. Táto zvýšená procesná ochrana spočíva v sprístupnení dovolania i pri nižšej sume peňažného plnenia. Znížený majetkový cenzus sa teda v spotrebiteľskom spore uplatní, ak dovolateľom je