Väzba

rozhodnutie zo 16. januára 2025 k sťažnosti č. 38838/21 a trom ďalším sťažnostiam pre porušenie článku 5 ods. 3 Dohovoru (právo na osobnú slobodu pri pretrvávajúcej väzbe)

rozsudok z 12. decembra 2024 k sťažnosti č. 56545/21

 rozsudok z 11. júla 2024 k sťažnosti č. 31842/20 pre porušenie článku 8 Dohovoru (právo na rešpektovanie súkromného života) v kontexte pokračovania v procese zmeny pohlavia počas výkonu väzby

§ 2 ods. 2 a 6 prvá a druhá veta Trestného poriadku § 76 ods. 1 Trestného poriadku§ 79 ods. 2 a 3 Trestného poriadkučl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy SRčl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Konanie o prieskume trvania (existencie) dôvodov väzby musí striktne vyhovovať požiadavke „urýchlenosti“ a žiadosti osôb obmedzených na osobnej slobode o preskúmanie zákonnosti jej pozbavenia musia byť vybavované prednostne, aby boli naplnené požiadavky predpokladané Ústavou SR, Dohovorom i Trestným poriadkom. Z hľadiska rýchlosti konania o pozbavení slobody možno tolerovať lehoty rátané na dni, resp. týždne, nie však už na mesiace. Dôvodom na prepustenie obvineného z väzby je prioritne zistenie prieťahov vo veci samej. Pomalé rozhodovanie o väzbe, resp. o jej ďalšom trvaní s pravidla nie je dôvodom na zrušenie väzobného rozhodnutia všeobecného súdu a prepustenie obvineného z väzby, avšak vždy je potrebné zohľadniť individuálne okolnosti prípadu ako dĺžku trvania (závažnosť) prieťahov, rozsah strádania obvineného, komplikovanosť konania, spôsob jeho vedenia zo strany príslušných orgánov, chovanie osoby pozbavenej osobnej slobody v priebehu konania, čo všetko bolo v stávke osoby pozbavenej osobnej slobody, akékoľvek ďalšie aspekty konania o prieskume pozbavenia osobnej slobody. Zároveň ale platí, že aj pomalé rozhodovanie o žiadosti o prepustenie z väzby porušujúce čl. 5 ods. 4 Dohovoru, môže byť dôvodom na prepustenie obvineného z väzby v prípade, ak boli zistené závažné prieťahy subjektívneho charakteru na strane orgánov verejnej moci pri rozhodovaní o žiadosti a vzhľadom na strádanie, ktorému bol obvinený vo väzbe vystavený, by iná satisfakcia z hľadiska okamžitej dosiahnuteľnosti zákonnosti nebola dostatočná. Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 Tost 12/2021  

rozsudok z 13. júna 2024 k sťažnostiam č. 615/21, 9427/21 a 36765/21

rozsudok z 20. júna 2024 k sťažnosti č. 13968/22 pre porušenie článku 14 Dohovoru (zákaz diskriminácie) v spojení s článkom 5 Dohovoru (právo na slobodu a bezpečnosť) v kontexte rozdielneho zaobchádzania s osobami vo väzbe na základe veku

§ 77 ods. 2, § 494 ods. 2, ods. 3 Trestného poriadku Ak prokurátor v konaní o väzbe podľa § 494 ods. 2 Trestného poriadku nedá sudcovi pre prípravné konanie návrh podľa § 77 ods. 2 Trestného poriadku na nezapočítanie doby počas, ktorej sa obvinený nemohol zúčastniť úkonov trestného konania v dôsledku toho, že bol vo väzbe v cudzine alebo tam bol zadržaný a nedá sudcovi pre prípravné konanie návrh podľa § 494 ods. 3 Trestného poriadku na nezapočítanie doby strávenej prevozom do Slovenskej republiky do väzby, je pre určenie začiatku plynutia lehoty väzby rozhodujúci okamih skutočného pozbavenia osobnej slobody obvinenému, ku ktorému došlo v cudzine na základe európskeho zatýkacieho rozkazu alebo medzinárodného zatýkacieho rozkazu. Sudca pre prípravné konanie nemôže bez návrhov prokurátora podľa § 77 ods. 2 Trestného poriadku a podľa § 494 ods. 3 Trestného poriadku a bez rozhodnutia (uznesenia o nezapočítaní) podľa § 77 ods. 2 Trestného poriadku a podľa § 494 ods. 3 Trestného poriadku určiť začiatok plynutia lehoty väzby na okamih keď bol obvinený prevzatý slovenskými policajnými orgánmi. Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Tostš/20/2023    

K pojmu podozrivý § 2 ods. 20, § 33, § 85 ods. 1, § 99., § 134 ods. 4, § 135 ods. 1, § 155 ods. 3, § 157 ods. 2, ods. 3 ods. 4, § 196 ods. 2, § 204, § 530a ods. 3 písm. c) Trestného poriadku Účelový výsluch zjavne podozrivej osoby v pozícií svedka v snahe získať informácie o trestnom čine, z ktorého spáchania je táto osoba podozrivá, je neprípustným nátlakom orgánov činných v trestnom konaní (ďalej aj „OČTK“) na vypočúvanú osobu. Informácie získané pri takomto výsluchu nemožno v ďalšom konaní použiť proti nej, pretože tieto informácie sú kontaminované nátlakovým, úskočným a nefér postupom orgánov činných v trestnom konaní. Procesné postavenie svedka je nezlučiteľné s procesným postavením obvineného v tej istej trestnej veci (primerane R 42/1990, R 97/2018), a preto svedecká výpoveď zjavne podozrivej osoby, ktorej bolo neskôr vznesené obvinenie pre skutok, ku ktorému vypovedala ako svedok nemá byť založená v spise a je celkom neprípustné, aby prokurátor argumentoval (dokazoval akúkoľvek skutočnosť) informáciami získanými z výpovede tejto osoby v pozícií svedka. Takýto postup odporuje základným princípom právneho štátu a právu na spravodlivý a fér proces. Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Tost-š/16/2023

SKUTKOVÝ STAv Najvyšší súd SR uznesením, sp. zn. 1Tost-š/12/2023 z 23. augusta 2023 rozhodol tak, že. "I. Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku zrušuje uznesenie Špecializovaného...

V rozhodovacej činnosti súdov, týkajúcej sa posudzovania dôvodov väzby, možno badať prax, že pokiaľ je obvinený osobou bez domova, súdy automaticky vzhliadajú útekový dôvod väzby na tom základe, že osoba bez domova je nedosiahnuteľná, pretože nemá stále bydlisko. Náš článok sa zaoberá otázkou, či len samotná skutočnosť, že obvinený nemá stále bydlisko, zakladá dôvod útekovej väzby podľa ust. § 71 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku.

rozhodnutie zo 6. decembra 2022 k sťažnosti č. 45645/21 pre porušenie článku 5 ods. 1 písm. c) a ods. 4 Dohovoru (zákonnosť väzby)

Príspevok sa zaoberá hľadaním odpovede na otázku, či možno považovať väzbu za prostriedok prevencie pred kriminalitou.Odpoveď na otázku skúma autor prostredníctvom analýzy väzby ako trestno-procesného inštitútu, ako aj prostredníctvom vymedzenia preventívneho účelu kriminológie ako vedy.

rozsudok z 20. januára 2022 k sťažnosti č. 40132/16

rozsudok z 1. marca 2022 k sťažnosti č. 19090/20 pre porušenie článku 3 Dohovoru (zákaz mučenia, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania) v kontexte podmienok väzby podozrivého z vraždy počas pandémie Covid-19

Vyše štyristo sťažností tureckých sudcov a prokurátorov, ktorí namietali ich väznenie po neúspešnom pokuse o vojenský prevrat v roku 2016, je zaujímavé nielenz pohľadu konkrétnych reálií. Tu vystupuje do popredia najmä odôvodnenosť predlžovania výnimočného stavu a primeranosti krajných opatrení (väznenie) voči sudcoma prokurátorom. Dôležitý je aj „novátorský“ prístup Európskeho súdu pre ľudské práva pri využití formulácie „nie je potrebné skúmať“ namietané porušenia iných práv, keď o jednom z nich rozhodol, že bolo porušené.

rozsudok z 9. novembra 2021 k sťažnosti č. 31549/18 pre porušenie článku 8 Dohovoru (právo na rešpektovanie súkromného života) v kontexte údajného šikanovania väzenskej dozorkyne po oznámení incidentu súvisiaceho s dozorcami

V tomto príspevku sa zameriame na obmedzenia práv vyžiadaných osôb v predbežnej a vydávacej väzbe v konaní o európskomzatýkacomrozkaze.Porovnáme obmedzenia týchto práv s obmedzeniami práv obvinených osôb pri výkone kolúznej väzby. Preskúmame spoločné a rozdielne črty uvedených väzieb, pričom sa sústredíme na to, či súčasná právna úprava týkajúca sa výkonu väzby zohľadňuje špecifický účel konania o európskom zatýkacom rozkaze z pohľadu odovzdávania osôb zo Slovenskej republiky do iného štátu vo vzťahu k tomu, či osobamá byť vydaná na trestné stíhanie, výkon trestu odňatia slobody alebo ochranné opatrenie. In this paper, we will focus on the restrictions on the rights of requested persons in pre-trial and extradition detention proceedings in the European Arrest Warrant proceedings.We will compare the limitations of these rights with the limitations of the rights of accused persons in the exercise of collusive detention.We will examine the common and different features of these detentions, focusing on whether the current legislation on detention takes into account the specific purpose of the European ArrestWarrant procedure fromthe point of view of transferring persons from the Slovak Republic to another state in relation to extradition, to prosecute, serve a custodial sentence, or a protective measure.

rozsudok z 2. septembra 2021 k sťažnosti č. 17101/19 pre porušenie článku 5 ods. 3 Dohovoru (nedostatočné dôvody na predlžovanie väzby)

ZSP 47/2021 Čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky Čl. 5 ods. 1 písm. c) a ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd §...

Bratislava 23. júla (TASR) - Ak nie je preukázané kolúzne správanie obvineného, základná dĺžka trvania kolúznej väzby má byť päť mesiacov. Zároveň v tomto prípade nemá byť možné ani jej ďalšie predĺženie. Vyplýva to z novely Trestného poriadku, ktorú v piatok schválili poslanci Národnej rady (NR) SR. Nová legislatíva obsahuje aj výnimky, pre ktoré by mohla kolúzna väzba trvať dlhšie.