Špecializácia sudcov

Špecializované rodinné súdy či skôr špecializovaní rodinní sudcovia sú „bestsellerom“ úvah o slovenskej justícií v mediálnej a aj v politickej rovine. Predmetom tohto príspevku je pokus o bližšiu analýzu efektivity či neefektivity systému slovenského rodinného súdnictva zhodnotením súčasného politicko-mediálneho, len čiastočne odborného diskurzu, a to porovnaním s výsledkami slovenských súdov pri vybavovaní rodinnoprávnej agendy. Autor štúdie sa snažil zbaviť svojho subjektívneho pohľadu. Ide o civilného sudcu, ktorému je prideľovaná rodinná agenda, a o predsedu pomerne veľkého okresného súdu, na ktorom je rodinná agenda vybavovaná v rovnakom pomere všetkými civilnými sudcami. Na druhej strane sa štúdia zaoberá metódami rodinných súdov pri úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom. Príspevok sa osobitne vyporiadava s eufóriou, ktorá sprevádza propagáciu a zavádzanie Cochemského modelu. Štúdia je rozpracovaním téz z predchádzajúceho článku. Argument prehlbovania špecializácie sudcov (osobitne rodinných sudcov) ako nevyhnutnej požiadavky zlepšenia kvality slovenského súdnictva sa nezdôvodnene bez ďalšieho prijíma ako nevyhnutný prvok úspechu súdnej reformy. Rodinná agenda je oproti iným agendám vybavovaná relatívne rýchlo. Najdlhšie sú však rodinné veci vybavované na väčších a špecializáciu na rodinné veci umožňujúcich súdoch, zatiaľ čo kraje s relatívne veľkým počtom malých súdov bez možnosti špecializácie vybavujú rodinnú agendu rýchlejšie. Úspešné vyriešenie rodinnej veci vyžaduje, aby sa konanie zbavilo zbytočných písomných kontradiktórnych prvkov a vo veci došlo ku skorému nariadeniu pojednávania. Hľadanie správneho prístupu riešenia rodinnej veci sa zbytočne zahmlieva symbolom Cochemského modelu. S tým spojená požiadavka na ďalšieho psychológa v systéme slovenského justičného prostredia je ďalším prejavom rozpínavosti súdnej moci vedúcej k hypertrofii zúčastnených osôb na súdnom konaní bez jasného stanovenia účelu a obsahu ich činnosti.