Príspevok nadväzuje na diskusný seminár uskutočnený v rámci Trnavských právnických debát a venuje sa v praxi spornej otázke, či sa úroky z omeškania premlčujú ako celok naraz alebo či sa premlčujú postupne za každý deň omeškania samostatne. Autor v príspevku predstavuje nielen argumentáciu prednesenú v rámci uvedeného seminára, ale prezentuje aj svoj vlastný pohľad na skúmanú problematiku.
PREMLČANIE ÚROKOV Z OMEŠKANIA
JUDr.
Milan
Hlušák
Katedra občianskeho a obchodného práva Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave
V minulom čísle tohto časopisu sme sa venovali otázke kumulácie kapitálových úrokov a úrokov z omeškania po zosplatnení úveru, resp. pôžičky, ako jednej z tém diskusného seminára, ktorý v rámci Trnavských právnických debát 27. apríla 2018 zorganizovala Katedra občianskeho a obchodného práva Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave.1)
V tomto čísle by sme sa chceli zamerať na druhú tému, ktorej sa uvedený seminár venoval, a to na otázku premlčania úrokov z omeškania. Zaujímať nás bude predovšetkým to, či sa úroky z omeškania premlčujú ako jedno právo, a to v premlčacej dobe plynúcej odo dňa vzniku omeškania, alebo či sa premlčujú postupne, za každý deň omeškania samostatne.
Je pritom známe, že sa v tejto otázke rozhodovacia prax nášho najvyššieho súdu líši. Kým niektoré občianskoprávne senáty presadzujú názor, že úroky z omeškania sa premlčujú ako jedno právo spolu s istinou,2) niektoré obchodnoprávne senáty vychádzajú zo stanoviska, že premlčanie beží pre každý denný úrok samostatne.3) Konsenzus pritom nevládne ani v právnickej spisbe.4)
A keďže sa k jednotnému záveru nepodarilo dopracovať ani účastníkom seminára, rovnako ako pri otázke kumulácie úrokov sa aj tu pokúsime nielen zhrnúť prednesené argumenty, ale aj predstaviť vlastné riešenie.
I. Zhrnutie prednesenej argumentácie
Na úvod si zosumarizujme jednotlivé argumenty, ktoré v priebehu seminára zazneli na podporu toho či onoho názorového prúdu.
V prospech názoru, že sa úroky z omeškania premlčujú jednotne ako celok, sa argumentovalo nasledovne:
a)
Príslušenstvo pohľadávky
: Podľa § 121 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj "OZ" alebo "Občiansky zákonníklink") sú úroky z omeškania príslušenstvom pohľadávky. Preto by sa mali premlčať spolu s pohľadávkou, ktorej príslušenstvo tvoria, inak sa poprie význam akcesority. Omeškaním, navyše, nevzniká nový záväzkový vzťah, len sa menia práva, a to tak, že popri plnení má veriteľ právo aj na úroky z omeškania ako príslušenstvo.b)
Právo na úroky z omeškania ako jedno, resp. ako celkové právo
: Právo na úroky je jedno právo (ktorého hodnota postupne narastá v závislosti od trvania omeškania), preto sa musí premlčať naraz, resp. ide o právo celkové, ktoré existuje popri jednotlivých nárokoch na denné úroky z omeškania, a ktorého premlčaním sa premlčia aj jednotlivé denné nároky.c)
Možnosť priznať úroky z omeškania do budúcnosti
: Podľa § 101 OZ plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Vzhľadom na to, že úroky z omeškania predstavujú opakujúce sa dávky, podľa § 217 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj "Civilný sporový poriadok" alebo "CSP") ich možno priznať aj do budúcna. To znamená, že prvým dňom omeškania možno vykonať právo na všetky, aj budúce úroky z omeškania. Preto premlčacia doba plynie pre všetky úroky rovnako, a to od vzniku omeškania.Na druhej strane, v prospech premlčania úrokov samostatne za každý deň omeškania odzneli tieto argumenty:
d)
Ochrana veriteľa
: Úroky z omeškania chránia veriteľa tým, že nútia dlžníka, aby svoj dlh splnil včas alebo aby už vzniknuté omeškanie čo najskôr odstránil. Ak by sa úroky z omeškania premlčali ako celok, táto úloha úrokov z omeškania by sa poprela.e)
Povinnosť nebyť v omeškaní
: Povinnosť splniť je vo svojej podstate povinnosťou nebyť v omeškaní. Ak je teda dlžník v omeškaní viac dní, každým dňom porušuje túto povinnosť nanovo. Preto veriteľovi každým dňom vzniká samostatný nárok na úrok z omeškania, ktorý sa aj samostatne premlčuje.f)
Účel § 110 a § 114 OZ
: Účelom týchto ustanovení je, aby mal veriteľ až desať rokov na vykonanie alebo uplatnenie judikovanej alebo uznanej pohľadávky (§ 110 OZ), resp. aby sa manželské spolužitie či zákonné zastúpenie počas ich trvania nenarúšalo majetkovými spormi (§ 114 OZ). Zákonodarca tým, že stanovil premlčanie úrokov v trojročnej dobe aj v takýchto prípadoch, sledoval len to, aby sa nároky na úroky a opakujúce sa plnenie zbytočne nehromadili, nie však to, aby sa ich veriteľ musel domáhať v prvých troch rokoch. Opačný výklad by popieral uvedený účel týchto ustanovení.II. Samostatnosť premlčania
Po uvedenej sumarizácii prejdime teraz k predstaveniu vlastného riešenia. Naše úvahy o premlčaní úrokov z omeškania začnime základnou otázkou, a to, či je právo na takéto úroky len súčasťou práva na istinu, alebo ide o právo samostatné. Ak by išlo o súčasť práva na istinu, čo do premlčania by právo na úroky z omeškania nevyhnutne sledovalo osud práva na istinu. Ak by však išlo o právo samostatné, premlčalo by sa podľa vlastných, samostatných pravidiel.
Nejde pritom o otázku novú. Názor, že