Rozhodcovské konanie je jedným zo spôsobov alternatívneho riešenia sporov, pričom jeho výsledkom môže byť rozhodcovský rozsudok, ktorý je exekučným titulom. Štát si však ponecháva istú mieru ingerencie a kontroly vo vzťahu k tomuto alternatívnemu riešeniu sporov, a to najmä vo vzťahu k rozhodcovským rozsudkom. Konkrétne ide o možnosť podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku na všeobecný súd. V tomto príspevku sa chceme upriamiť na problematické aspekty rozhodovania o tejto žalobe všeobecnými súdmi v Slovenskej republike, a to pokiaľ ide o žalobu proti rozhodcovskému rozsudku vydanému v rozhodcovskom konaní, ako aj v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. V príspevku sa venujeme aj pokračovaniu v konaní po zrušení rozhodcovského, resp. spotrebiteľského rozhodcovského rozsudku.
KONANIE O ŽALOBE O ZRUŠENIE ROZHODCOVSKÉHO ROZSUDKU A POKRAČOVANIE V KONANÍ PO ZRUŠENÍ ROZHODCOVSKÉHO ROZSUDKU (VYBRANÉ PROBLÉMY)
JUDr.
Marek
Maslák
PhD.
odborný asistent, Katedra občianskeho a obchodného práva Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, spolupracuje s advokátskou kanceláriou Consilior Iuris s. r. o. a je autorom komentára k zákonu o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (Wolters Kluwer SR s. r. o., 2017)
1. Úvodné poznámky
Využitie rozhodcovského konania nie je v Slovenskej republike vysoké, a to aj kvôli zneužívaniu rozhodcovského konania pri spotrebiteľských sporoch v minulosti. Preto zákonodarca správne pristúpil k vyčleneniu tzv. spotrebiteľskej arbitráže z pôsobnosti zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj "zákon o rozhodcovskom konaní" alebo "ZoRK") a nanovo ju upravil v zákone č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj "zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní" alebo "ZoSRK"). Tak podľa zákona o rozhodcovskom konaní (§ 40 až 43), ako aj podľa zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (§ 45 až 47) je proti rozhodcovskému rozsudku možné podať žalobu o jeho zrušenie. Žaloba sa podáva na všeobecný súd, ktorý o nej koná v klasickom sporovom konaní podľa Civilného sporového poriadku (ďalej aj "CSP").1)
Ako sme už uviedli, v príspevku sa chceme venovať tak konaniam o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov, ako aj konaniam o žalobách o zrušenie spotrebiteľských rozhodcovských rozsudkov.2) V prvom rade treba povedať, že sú značné rozdiely v úprave v tejto oblasti podľa zákona o rozhodcovskom konaní a podľa zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Napriek tomu, konania o zrušenie týchto rozhodcovských rozsudkov vykazujú isté spoločné tendencie, ktorým sa budeme v príspevku venovať. Ak bude úprava medzi tzv. obchodnou arbitrážou a tzv. spotrebiteľskou arbitrážou pri určitej otázke, ktorú budeme riešiť, rozdielna, v texte na to poukážeme. V príspevku často poukazujeme na rozsudky súdov nižších inštancií, a to najmä tie, ktoré, podľa nášho názoru, vyjadrujú nesprávne pochopenie podstaty konania o zrušení (spotrebiteľského) rozhodcovského rozsudku.3)
Ak hovoríme o značných rozdieloch, ide tu najmä o mieru prieskumnej právomoci všeobecného súdu vo vzťahu k zákonnosti rozhodcovského rozsudku. Kým dôvody žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku sú poňaté úzko, dôvody žaloby o zrušenie spotrebiteľského rozhodcovského rozsudku sú veľmi veľkorysé. Jednou z výhod rozhodcovského konania ako takého má byť rýchlosť rozhodovania, samozrejme, nie na úkor zákonnosti a spravodlivosti rozhodovania. Pre rozhodcovské konanie v jeho vlastnom zmysle slova je príznačné, že meritórny prieskum rozhodcovských rozsudkov všeobecnými súdmi je vylúčený. Tomu zodpovedá aj dikcia § 40 ods. 1 ZoRK, keďže dôvody podania žaloby tu spočívajú (zjednodušene povedané) v nedostatku právomoci rozhodcovského súdu, prekročení objektívnej, resp. subjektívnej arbitrability, v obdobe porušenia práva na spravodlivý proces či v rozpore rozhodcovského rozsudku s verejným poriadkom. Vo všeobecnosti možno povedať, že tu ide o dôvody procesného charakteru. Naopak, v § 45 ods. 1 ZoSRK môžeme nájsť dôvody tak procesného, ako aj hmotnoprávneho charakteru. Je zrejmé, že zákonodarca mal v prípade spotrebiteľského rozhodcovského konania záujem na čo najširšej miere kontroly všeobecných súdov vo vzťahu k spotrebiteľským rozhodcovským rozsudkom. Uvedené možno odôvodniť ochranou slabšej strany, a to spotrebiteľa, hoci z dôvodov uvedených v § 45 ods. 1 ZoSRK sa môže domáhať zrušenia spotrebiteľského rozhodcovského rozsudku tak spotrebiteľ, ako aj dodávateľ. Navyše, je to reakcia zákonodarcu na neblahé skúsenosti s rozhodovaním spotrebiteľských sporov v rozhodcovskom konaní v čase pred prijatím zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (t. j. pred 1. januárom 2015). Napriek tomu ani v prípade spotrebiteľského rozhodcovského konania nemožno hovoriť o žalobe o zrušenie spotrebiteľského rozhodcovského rozsudku ako o určitej forme odvolania. Ide o osobitný inštitút, kto