Pri dôvodoch prijatia akéhokoľvek ustanovenia zákonodarcom možno ako prvotnú motiváciu vnímať snahu o doplnenie určitého právneho pravidla alebo právneho režimu, ktorý je v právnom poriadku úplne alebo sčasti postrádaný. Uvedená úvaha je použiteľná aj v súvislosti s prijatím § 61b ods. 3 Exekučného poriadku, ktorý vo svojej podstate predstavuje na hmotnoprávne aspekty núteného výkonu práva naviazanú kogentnú procesnú normu, ktorej cieľom je zabezpečiť, aby bol oprávnený (veriteľ) osobitne procesne postihnutý za uplatnenie svojho vykonateľného nároku v exekučnom konaní po zákonom ustanovenej lehote jeho uplatnenia (počítanej od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu). Prijatie predmetného ustanovenia viedlo k viacerým odborným polemikám a v súčasnosti je predmetom konkrétnej kontroly ústavnosti zo strany Ústavného súdu SR. Autor v príspevku ponúka pohľad na výklad ustanovenia § 61b ods. 3 Exekučného poriadku v rovine akademickej diskusie aj argumentáciu vo vzťahu k výhradám zástupcov právnickej obce, a rovnako k namietaným ústavným výhradám a záverom v tejto otázke analyzuje ostatnú novelizáciu Exekučného poriadku vykonanú zákonom č. 2/2017 Z. z.
K namietanej protiústavnosti § 61b ods. 3 Exekučného poriadku
JUDr. Ing.
Milan
Budjač
PhD.
odborný asistent Katedry občianskeho a obchodného práva Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave a bývalý predseda Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich
1. Prijatie § 61b ods. 2 a 3 EP
Nové odseky 2 a 3 § 61b zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj "Exekučný poriadok" alebo "EP") boli zavedené zákonom č. 106/2014 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj "zákon č. 106/2014 Z. z."). Zákon č. 106/2014 Z. z. bol prezentovaný aj ako protiúžerný balík zákonov, ktorý zákonodarca prijal po dlhšom analyzovaní podmienok dodržiavania práv spotrebiteľov v zmluvnej praxi.1)
Novelizácia Exekučného poriadku bola súčasťou novelizačného článku III zákona č. 106/2014 Z. z. Ustanovenie § 61b ods. 2 zaviedlo pomerne prirodzené pravidlo, ktoré konzistentne "zapadlo" do rámca systematického pôsobenia § 36, § 38, § 39 a § 44 ods. 2 EP, ktorý spája dispozičná zásada iniciovania exekučného konania 2) pri viazanosti rozsahom priznaného nároku, a preto mu nebudeme venovať osobitnú pozornosť.
Za spornejší možno považovať § 61b ods. 3 EP v znení zákona č. 106/2014 Z. z., podľa ktorého ak ide o splnenie povinnosti zaplatiť peňažnú pohľadávku a oprávnený podá návrh na vykonanie exekúcie viac ako tri roky od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu, nemožno vykonať exekúciu na vymoženie príslušenstva pohľadávky priznanej exekučným titulom; to neplatí, ak oprávnený k návrhu na vykonanie exekúcie priloží dohodu o postupnom splnení pohľadávky priznanej exekučným titulom uzavretú s povinným v priebehu troch rokov od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu.
Uvedenú právnu úpravu zákonodarca odôvodnil takto: "
Nový odsek 3 zavádza pravidlo, aby sa predišlo tomu, že exekučný titul bude slúžiť veriteľovi ako cenný papier, ktorý si nechá špekulatívne odležať, pokiaľ v neprospech dlžníka narastú úroky a prípadne ďalšie sankcie a až tesne pred uplynutím premlčacej doby vyvolá exekúciu. Po novom, ak oprávnený podá návrh na vykonanie exekúcie viac ako 2 roky od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu, nemožno vykonať exekúciu na vymoženie príslušenstva pohľadávky priznanej exekučným titulom. V tomto prípade sa zavádza osobitná civilnoprávna sankcia spojená s neskorším vyvolaním exekúcie, podľa ktorej bude veriteľ špekulatívne postihnutý následkom, že exekúcia nebude môcť začať na vymoženie príslušenstva pohľadávky, ktoré vzniklo po vydaní exekučného titulu. Právna norma má veriteľa motivovať k tomu, aby exekúciu vyvolal najneskôr do 2 rokov od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu. Jedinou výnimkou z tohto pravidla je iba skutočnosť, že veriteľ (oprávnený) preukáže, že s dlžníkom (povinným) v priebehu 2 rokov od vykonateľnosti exekučného titulu uzavrel dohodu o postupnom splnení pohľadávky, ktorú priznáva exekučný titul."
Navrhované ustanovenie bolo zmenené v rámci rokovania výborov Národnej rady SR v druhom čítaní, kedy bolo slovo "dva" v dikcii nahradené slovom "tri" a slovo "dvoch" nahradené slovom "troch", čo zákonodarca odôvodnil tak, že sa upravuje lehota pre uplatnenie judikovaného nároku v exekúcii na všeobecne normatívne akceptovanú trojročnú lehotu.3)Pokiaľ ide o prechodné ustanovenia novelizácie Exekučného poriadku, ktorá bola vykonaná zákonom č. 106/2014 Z. z. v § 243c ods. 1 EP, zákonodarca vymedzil, že § 61b ods. 3 sa použije na exekučné konania začaté po 31. máji 2014.
Národná rada SR zákon č. 106/2014 Z. z. schválila na svojom rokovaní dňa 1. apríla 2014 a zákon nadobudol účinnosť 1. júna 2014.
2. Reakcia na prijatie § 61b ods. 3 EP
Ak by sme hľadali reakciu zástupcov odbornej právnickej obce na prijatie § 61b ods. 3 EP, okrem písomných pripomienok vznesených v rámci legislatívneho procesu a nadväzujúcich mediálnych vyjadrení zástupcov dodávateľov a ich asociácií4), možno poukázať na príspevok Strapáča a Ďuranu5), ktorí zvýraznili problematickosť niektorých otázok ustanovenia a jeho výklad. Za hlavný nedostatok novely považujú autori skutočnosť, že sa týka nielen občianskoprávnych, ale aj obchodnoprávnych vzťahov. Ďalej vzniesli námietku, či zákonodarcom sledovaný účel už dostatočne neriešila platná právna úprava premlčania a ustanovení určených na ochranu spotrebiteľa, pričom na záver s poukazom na sledované ciele naznačili pochybnosť o proporcionalite tohto legislatívneho opatrenia. V príspevku autori poukázali aj na výklad "v komentári Edícia - súbor platných právnych predpisov vydaným Iura edition"6) k § 61b ods. 3 EP, ktorý bol založený na výkladovej redukcii ustanovenia v tom smere, že dikcia sa týka výhradne príslušenstva pohľadávky, ktoré vznikne po nadobudnutí právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu. S týmto výkladom sa však, napriek tomu, že vychádzal z dôvodovej správy, autori článku nestotožnili.
V poradí ďalší príspevok na tému vymožiteľnosti príslušenstva v exekúcii s poukazom na § 61b ods. 3 EP publikoval Krajčovič.7)
3. Výkladový rámec § 61b ods. 3 EP
3.1 K dôvodom prijatia § 61b ods. 3 EP
Pri dôvodoch prijatia akéhokoľvek ustanovenia zákonodarcom možno ako prvotnú motiváciu vnímať snahu o doplnenie určitého právneho pravidla alebo právneho režimu, ktorý chýba v právnom poriadku úplne alebo sčasti. Vychádzajúc z dôvodovej správy k predmetnému ustanoveniu, mal zákonodarca za cieľ prijať kogentnú procesnú normu, ktorej aplikáciou bude exekučný súd viazaný a ktorá zabezpečí, aby bol oprávnený (veriteľ) osobitne procesne, t. j. mimo explicitne ustanovených pravidiel hmotného práva sankcionovaný za uplatnenie svojho vykonateľného nároku po zákonom ustanovenej lehote jeho uplatnenia (počítanej od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu). Zákonodarca stav uplatňovania nároku oprávnených v exekúcii po uplynutí trojročnej lehoty od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu označil za stav, keď sa exekučný titul stáva pre oprávneného v prenesenom zmysle "