Intertemporalita novej úpravy rozhodcovského konania

^1*) Nová úprava rozhodcovského konania²⁾ predstavuje inštitucionálny reštart arbitráže.³⁾ Novo sa od klasického rozhodcovského konania odčlenila osobitná úprava rozhodcovského konania v spotrebiteľských veciach. Obe úpravy rozhodcovského konania sledujú rozdielne koncepty. Nespotrebiteľská - najčastejšie obchodná - arbitráž je naďalej postavená na liberálnom základe. Cieľom novelizácie zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len "ZRK") zákonom č. 336/2014 Z. z. bolo najmä dokončenie procesu zosúladenia slovenského rozhodcovského práva so Vzorovým zákonom UNCITRAL o medzinárodnej obchodnej arbitráži v jeho aktualizovanej verzii z roku 2006.⁴⁾ Sekundárnym cieľom novely bola reakcia na aplikačné problémy vrátane revízie záverov rozhodovacej činnosti časti judikatúry, ktorá prenášala ochranné koncepty spotrebiteľského práva bez bližšieho vysvetlenia aj do obchodnej arbitráže. Naopak, nová právna úprava spotrebiteľského rozhodcovského konania v zákone č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (skrátený názov, ďalej len "ZSRK") predstavuje kogentnú ochrannú reguláciu a podrobuje tak rozhodcov, ako aj stále rozhodcovské súdy, dohľadu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Iba budúcnosť ukáže, či sa takáto duálna právna úprava ukáže ako životaschopná, a to najmä s ohľadom na ochranu spotrebiteľa. Už prítomnosť však núti vysporiadať sa s otázkami súvisiacimi s novou právnou úpravou.

Jednou z prvých otázok je časové pôsobenie novej právnej úpravy. Zákon a zrejme ani tento článok nemôže dať odpoveď na všetky možné situácie. Pokúsime sa preto načrtnúť odpovede na niektoré z nich.

Právna norma má spätné účinky (retroaktivita), ak je počiatok jej časovej pôsobnosti určený na čas pred jej vstupom do platnosti. Právna teória, ale aj súdna prax rozlišuje medzi pravou a nepravou retroaktivitou.⁵⁾

Pravú retroaktivitu vymedzil Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd")⁶⁾ako stav, v ktorom nová právna úprava neuznáva oprávnenia a povinnosti založené právnymi vzťahmi len ,⁷⁾ alebo ako stav, keď zákon dodatočne a pozmeňujúco zasahuje do už právne uzavretých minulých skutkových a právnych vzťahov (práv a povinností).⁸⁾

Za nepravú retroaktivitu považuje ústavný súd stav, v ktorom nová právna úprava nevytvára žiadne právne účinky smerujúce pred deň nadobudnutia účinnosti, no kvalifikuje tie právne úkony, ku ktorým došlo ešte pred nadobudnutím jej účinnosti, v dôsledku čoho môže dôjsť k zmene alebo zrušeniu tých právnych účinkov, ktoré boli predtým späté s ich uzavretím.⁹⁾Za nepravú retroaktivitu sa považuje pôsobenie novej právnej úpravy na ešte neuzavreté či neukončené vecné stavy a právne vzťahy. Napríklad, .¹⁰⁾ Ako každé teoretické členenie aj toto je spochybňované s odôvodnením, že nepravej retroaktivity niet.¹¹⁾ Napriek nedokonalostiam pojmoslovia ho ale mienime použiť pre jeho názornosť a vžitosť.

Zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov sa odvodzuje z princípu právneho štátu zakotveného v čl. 1 Ústavy SR, k imanentným znakom ktorého neodmysliteľne patrí aj požiadavka (princíp) právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok.¹²⁾ Spätné pôsobenie zákonov by preto malo byť iba výnimočné a odôvodnené závažnými dôvodmi všeobecného záujmu,¹³⁾ prípadne iba v prospech účastníka právnych vzťahov. Ak sa pravá retroaktivita v zásade odmieta ako nezlučiteľná s obsahom princípu štátu, nepravá retroaktivita sa akceptuje ako prípustný nástroj na dosiahnutie ustanovených a dostatočne významných cieľov verejnej moci, a to aj napriek tomu, že ju ústavný súd nepovažuje za štandardný vstup do existujúcich právnych vzťahov.¹⁴⁾ Ústavný súd sa tiež priklonil k doktríne proklamovanej už Ústavným súdom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, podľa ktorej princípy právneho štátu a právnej istoty vyžadujú, aby bol každý ústavne možný prípad retroaktivity výslovne obsiahnutý v ústave, resp. v zákone a aby boli nadobudnuté práva riadne chránené.¹⁵⁾

Nepravá retroaktivita vo svojom dôsledku nesmeruje do minulosti, ale do budúcnosti. Nebráni zákonodarcovi novou právnou úpravou vstúpiť aj do tých právnych vzťahov, ktoré vznikli na základe skôr prijatej právnej normy a meniť ich režim. Za prípustné sa považuje, ak nová právna úprava zavádza do budúcna nový režim a mechanizmus uplatnenia týchto práv, alebo ak právam nadobudnutým za skoršej právnej úpravy priznáva odo dňa účinnosti neskoršej právnej úpravy nový obsah.¹⁶⁾

Postupne sa formuloval aj názor, že v prípade absencie inej prechodnej úpravy sa aplikuje princíp nepravej retroaktivity,¹⁷⁾resp. všeobecný princíp . Výnimočne zastávaný opačný názor¹⁸⁾ považujeme skôr za výstredný.

V oblasti procesného práva platí východisko, že nová právna úprava sa uplatní na všetky prebiehajúce konania, ibaže zákon ustanovuje inak (tzv. okamžitá aplikabilita¹⁹⁾procesnoprávnych noriem). Slovami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len "najvyšší súd"): ²⁰⁾ Za výnimku zo zásady aplikácie novej procesnej právnej úpravy aj na prebiehajúce konania sa považuje aj ochrana nadobudnutých práv, resp. právnych pozícií, ktorá by mala vyplývať z čl. 1 ods. 1 Ústavy SR.²¹⁾

Rovnaké pravidlo, podľa ktorého sa všeobecné procesné pravidlá vzťahujú na všetky spory riešené v čase nadobudnutia účinnosti týchto pravidiel, vyplýva aj z európskeho práva,²²⁾ ako aj pri pohľade na právne poriadky zahraničia. Napríklad podľa nemeckého Spolkového ústavného súdu sa zmena procesných pravidiel dotýka aj už prebiehajúcich konaní, hoci zákonodarca môže z rozličných dôvodov pripustiť aplikáciu starej procesnej úpravy aj po nadobudnutí účinnosti novej.²³⁾ Vo vzťahu k nepriamej retroaktivite sa pripúšťajú obmedzenia vyplývajúce z ochrany dôvery a princípu proporcionality, ktorým však odporuje, ak zákonodarcom nariadená nepriama retroaktivita nie je účelná ani potrebná na dosiahnutie zákonom sledovaného cieľa, alebo ak záujmy na udržaní doterajšieho stavu (záujmov dotknutej osoby) sú významnejšie, ako dôvody pre zmenu právneho stavu určené zákonodarcom.²⁴⁾

Okrem toho, pravidelne platí, že účinky procesných úkonov podľa predchádzajúcej právnej úpravy ostávajú zachované aj po účinnosti novej právnej úpravy.²⁵⁾

Nová právna úprava pochopiteľne zasiahne do existujúceho právneho stavu nielen určitou liberalizáciou pravidiel obchodnej arbitráže, ale najmä sprísnením možnosti zriaďovať stále rozhodcovské súdy, ako aj prísnejšou reguláciou spotrebiteľského rozhodcovského konania. Nová obmedzujúca právna úprava (pre spotrebiteľskú arbitráž) ale iba z tohto dôvodu ešte nie je protiústavná. Ako príhodné znejú slová ústavného súdu vo vzťahu k úpravám reštitučného zákonodarstva aj pri novele rozhodcovského konania: