Zneužitie doménových mien v nekalej súťaži.

The author describes the abuse of domain names from the point of view of the law against unfair competition. in individual chapters, the author gradually analyses the legal responsibility for unfair abuse of domains and defines passively legitimate subjects. autor also provides the individual reasons why domain name disputes arise. Finally, the author made a legal analysis of the general clause of unfair competition from the point of view of application specificities in the Internet environment and detailed the possibilities of application of special cases of unfair competition. When examining the issue in question, the author relied, above all, on the decision-making practice of the courts and the conclusions of the existing, albeit not too numerous, legal doctrine.

Internet predstavuje v súčasnosti jeden z najdôležitejších komunikačných nástrojov. S narastajúcou ekonomickou globalizáciou sa podstatne rozširujú trhy, čím sa maximalizuje hospodárska súťaž, a väčšina súťažiteľov využíva práve moderné technológie a médiá, nevynímajúc internet, ako propagačný, marketingový a predajný nástroj. atraktívna adresa na internete sama osebe výrazným spôsobom prispieva ku komercializácií tovarov a služieb a je bežným prostriedkom využívaným súťažiteľmi v boji o svojich zákazníkov. Hospodárska atraktivita a ekonomická hodnota domén sú hlavnými príčinami, prečo sa môžeme stretnúť s celým radom rôznych protiprávnych postupov a praktík v súvislosti s doménami.

Pravidlá registrácie doménových mien však nie sú formálnym prameňom vnútroštátneho práva, t.j. nejde o právne normy, ale len tzv. , ktoré nie je právne záväzné a štátomvynútiteľné. Štátne orgány sú z registračného procesu vylúčené, lebo problematika registrácie doménových mien spadá do oblasti .¹⁾ Za porušenie práv tretích osôb v celom rozsahu Nejednoznačné názory panujú v otázke, či možno voči správcom vrcholových domén uplatňovať , ktoré porušujú práva tretích osôb. V právnej teórii bol prezentovaný názor, podľa ktorého ak je porušenie práv tretích osôb správcom vrcholových domén riadne oznámené, majú povinnosť urobiť určité opatrenia smerujúce na ochranu práv tretích osôb v zmysle všeobecnej prevenčnej povinnosti podľa § 415 OZ. Na druhej strane však nie je žiaduce, aby súkromnoprávne subjekty - doménové autority, ktoré nemajú celý rad právomocí, akými disponujú orgány verejnej moci -, boli povinné posudzovať prípustnosť registrácie a rozhodovať tak o právach a povinnostiach osôb majúcich záujem o registráciu domény, prípadne o silnejšom práve jedného z nich, čo by pravdepodobne boli nútené robiť, ak by boli zodpovedné voči tretím osobám za registrácie domén porušujúcich práva tretích osôb.²⁾ Slovenské a české súdy v praxi bežne priznávajú žalobné nároky nielen voči ale popri nich aj ako žalovaným v 2. rade.³⁾ Súdy zároveň prihliadajú na skutočnosť, že bez spolupráce žalovaného v 2. rade nie je reálne možné odstrániť závadný stav a zabezpečiť preregistráciu domén na žalobcu. V niektorých prípadoch súdy nepriznávajú úspešnému žalobcovi voči registračnej autorite náhradu trov v konaní o prevod doménového mena.⁴⁾

Je celkom zrejmé, že medzi žalobcom (subjektom, ktorého práva boli registráciou doménového mena porušené) a žalovaným v 2. rade (registračnou autoritou) neexistuje súťažný vzťah. Ten existuje medzi subjektom, ktorého práva boli registráciou doménového mena porušené, a samotným držiteľom domény. Z doktrinálneho pohľadu nemôžeme registračnú autoritu označiť ani ako tzv. pomocnú osobu v nekalosúťažnom konaní držiteľa domény. Predpokladom pre kvalifikáciu určitého subjektu ako pomocnej osoby v nekalej súťaži je väzba na osobu hlavného súťažiteľa a uskutočňovanie jej konania so súťažným zámerom. Práve druhá podmienka - súťažný zámer - v konaní registračnej autority celkom určite absentuje, lebo podstatou služby doménovej autority je preklad doménového mena zvoleného držiteľom domény na adresu konkrétneho počítača v sieti, kde je webová stránka uložená, pričom . ⁵⁾ Z uvedeného implicitne vyplýva, že , pretože tu absentuj