Zmiešaná zmluva ako prameň práva Európskej únie.
JUDr.
Peter
Lysina
PhD.
Katedra medzinárodného práva a medzinárodných vzťahov, Právnická fakulta, Univerzita
Komenského v Bratislave.
LYSINA, P.: Zmiešaná zmluva ako prameň práva Európskej únie. Právny obzor, 101, 2018, č. 4,
s. 372 - 392.
Mixed agreement as a source of the European Union law.
Mixed agreements, together
with those concluded within the exclusive competence of the EU belong to major instruments of the EU
external relations. Mixed agreements are typical for the EU treaty practice. Therefore, it is hardly
possible to find them in another division of law. Respecting that, the article focuses on mixed
agreements as a phenomenon of the EU Law. The aim of the article is to analyse EU Law regulation of
mixed agreements. At the same time, the article focuses on theoretical aspects of mixed agreements
in the second part. Based on that, in the first part the article provides analysis of the primary
law rules and jurisprudence of the Court of Justice of the EU. Aim of this part is to examine
quality of regulation of mixed agreements in the EU Law and point out on its "weak parts". The
second part is rather theoretical. Here the article provides analysis of notion "mixed agreement"
and, in particular on essential elements of this notion. To these essential elements of mixed
agreements, the article includes "joint conclusion of mixed agreements", "divided competence" and
"common consent". The analysis of the notion is followed by a classification of mixed agreements.
This classification could be divided into two parts. First, provides information on existing views
of theory, while the second one is focused on new criteria for division of mixed
agreements.Key words:
mixed contracts, EU law, shared competence of EU and its Member StatesÚvod
Od nadobudnutia platnosti Lisabonskej
zmluvy má EÚ právnu subjektivitu.1) Táto má dvojakú podobu - vnútornú,
ako aj vonkajšiu. Vnútorná či vnútrounijná subjektivita je EÚ priznaná explicitne, a to čl. 47
Zmluvy o EÚ v znení
"Únia má právnu subjektivitu."
Takáto vnútorná subjektivita EÚ pôsobí vo
vzťahu k členským štátom,inštitúciám či akýmkoľvek iným entitám vnútri EÚ. Jej prejavom je napr. aj
právomocEÚ prijímať právne akty, ktorá je zakotvená v čl. 288 ZFEÚ. Na druhej strane, ustanovenie,
ktoré by EÚ výslovne priznávalo vonkajšiu, resp. medzinárodnoprávnu subjektivitu v práve EÚ,
absentuje.2) To však neznamená, že by EÚ medzinárodnoprávnu subjektivitu
nemala. Už od čias poradného posudku Medzinárodného súdneho dvora vo veci Odškodnenie za zranenia
utrpené v službách Organizácie Spojených národov
3) je všeobecne
akceptované, že medzinárodnoprávna subjektivita medzinárodnej organizácie môže byť výslovne
priznaná, no rovnako tak aj implicitne odvodená.4) Okrem toho, aj keď v
primárnom práve absentuje ustanovenie podobné čl. 6 ods. 2 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva
uhlia a ocele, nachádza sa v ňom niekoľko ustanovení, ktoré EÚ výslovne priznávajú právomoci
všeobecne považované za súčasť medzinárodnoprávnej subjektivity medzinárodnej
organizácie.5) Na tomto mieste jemožné ako príklad uviesť právomoci priznané
čl. 37 Zmluvy o EÚ,6) čl. 220 Zmluvy o fungovaní EÚ7),
čl. 221 Zmluvy o fungovaní EÚ8). Preto sa o medzinárodnoprávnejsubjektivite
EÚ dá skonštatovať, že je tvorená kombináciou explicitne priznaných právomocí a právomocí implicitne
odvodených.Významné miesto medzi právomocami EÚ, ktoré možno považovať za prejav medzinárodnoprávnej
subjektivity, zaujíma právomoc EÚ uzavierať medzinárodné zmluvy. O reálnom uplatňovaní tejto
právomoci svedčí celý rad medzinárodných zmlúv uzavretých EÚ, resp. jej predchodcami - Európskymi
spoločenstvami. Takéto medzinárodné zmluvy sú uzavierané EÚ samotnou, no nezriedka aj EÚ a členskými
štátmi súčasne. V nadväznosti na to dochádza k rozlišovaniu medzi medzinárodnými zmluvami
uzavieranými výlučne EÚ a zmiešanými zmluvami.
Predmetom skúmania bude práve druhá kategória - zmiešané zmluvy. Vedeckým cieľom článku
bude predovšetkým analýza existujúcej právnej úpravy zmiešaných zmlúv. V tejto súvislosti bude
pozornosť upriamená na úpravu v primárnom práve, no rovnako tak aj na súvisiacu judikatúru Súdneho
dvora. V nadväznosti na uskutočnenú analýzu bude cieľom vymedziť pojem a pojmové znaky zmiešanej
zmluvy a odlíšiť ju od iných, na prvý pohľad možno podobných medzinárodných zmlúv. Za týmto účelom
budú využité predovšetkým metódy indukcie a dedukcie. Napokon, cieľom je zamerať pozornosť aj
vnútorné rozdiely medzi jednotlivými prípadmi zmiešaných zmlúv a v súvislosti s tým poukázať na ich
existujúcu kategorizáciu. Ambíciou je existujúcu kategorizáciu rozvinúť, nadviazať na ňu a priniesť
vlastný pohľad na kategorizáciu zmiešaných zmlúv.
1. Právna úprava zmiešaných zmlúv
de lege lata
1.1 Úprava v primárnom práve EÚ
Aj keď zmiešané zmluvy možno vnímať ako fenomén práva EÚ, komplexná úprava problematiky v
práve EÚ nie je obsiahnutá. Ako úplný paradox vyznieva predovšetkým to, že v Zmluve o EÚ ani v
Zmluve o fungovaní EÚ sa nenachádza žiadne ustanovenie, ktoré by malo za cieľ úpravu zmiešaných
zmlúv, resp. aspoň čiastkových otázok spätých s takýmito medzinárodnými zmluvami.
Odlišná situácia nastáva v prípade Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu. Zmluva o
založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu totiž osobitné ustanovenie venované aj
zmiešaným zmluvám obsahuje. Je ním čl. 102 zmluvy v znení:
ide o ustanovenie, ktoré neupravuje problematiku zmiešaných zmlúv komplexne. Pozornosť venuje len
konsenzu. Okrem toho je potrebné zvýrazniť aj to, že dané ustanovenie nepoužíva pomenovanie
"zmiešané zmluvy". Namiesto toho používa opisný tvar a spojenie
"Dohody a zmluvy uzatvorené s tretím
štátom, medzinárodnou organizáciou alebo štátnym príslušníkom tretieho štátu, ktorých stranami sú
okrem Spoločenstva jeden alebo viaceré členské štáty, nenadobudnú platnosť skôr, kým všetky dotknuté
členské štáty neoznámia Komisii, že tieto dohody alebo zmluvy sa stali vykonateľnými v súlade s
ustanoveniami ich vnútroštátnych právnych poriadkov."
Aj v tomto prípade však prima facie
"dohody a zmluvy uzatvorené s
tretím štátom, medzinárodnou organizáciou alebo štátnym príslušníkom tretieho štátu, ktorých
stranami sú okrem Spoločenstva jeden alebo viaceré členské štáty"
. Napokon, rozsah tohto
ustanovenia je akiste širší, keďže zahŕňa aj zmluvy uzatvárané medzi Spoločenstvom a štátnym
príslušníkom tretieho štátu. Na druhej strane, nepochybne zahŕňa aj zmiešané zmluvy.Čl. 102 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu však nie je jediným
ustanovením primárneho práva, ktoré venuje pozornosť zmiešaným zmluvám. Zmienka o týchto zmluvách,
resp. požiadavka na pristúpenie k nim je štandardnezakotvená v tzv. zmluvách o pristúpení k EÚ. Ako
príklad je možné uviesť čl. 6 ods. 2 Aktu o podmienkach pristúpenia Chorvátskej republiky a o
úpravách Zmluvy o Európskej únii, Zmluvy o fungovaní Európskej únie a Zmluvy o založení Európskeho
spoloč