Vývoj práva nekalej súťaže na našom území
JUDr.
Jozef
Vozár
CSc.
Ústav štátu a práva SAV, Bratislava.
VOZÁR, J.: Vývoj práva nekalej súťaže na našom území. Právny obzor, 94, 2011,
č.2, s. 131 - 144.
Kreovanie národných právnych úprav práva proti nekalej súťaži. Francúzsky a nemecký model.
Prvý československý zákon o ochrane proti nekalej súťaži. Právna úprava nekalej súťaže v rokoch na
území Slovenska 1918 - 1938. Právna úprava nekalej súťaže na území Slovenska v rokoch 1938 - 1990.
Právna úprava nekalej súťaže na území Slovenska po roku 1990.
Úvod
Hospodárska súťaž bola právne regulovaná už v starej Číne.1) Na
území Európy nájdeme právne úpravy hospodárskej súťaže v stredoveku v právach miest (napríklad
mestské právo Augšburské z roku 1276).2)
Právo proti nekalej súťaži, tak ako ho poznáme v dnešnej právnej podobe, historicky
vznikalo najmä v rámci odvetvia súkromného práva. Myšlienka zákona proti nekalej súťaži sa prvýkrát
objavila vo Francúzsku okolo roku 1850.3) Zákon napokon prijatý nebol a
francúzske súdy vyvinuli obsažný a účinný systém ochrany pred nekalou súťažou odvodený od článkov
1382 a 1383 francúzskeho občianskeho zákonníka,4) aj bez osobitnej právnej
úpravy.5) Judikatúra dokonca vytvorila na základe svojich rozhodnutí v našom
ponímaní špecifické skutkové podstaty nekalej súťaže.6) Druhý spôsob riešenia
problematiky ochrany pred nekalou súťažou bolo vypracovanie osobitného zákona. Ako vzorový možno
označiť nemecký zákon č. 499/1909,7) ktorý platil v Nemecku takmer 100
rokov.8) Nesmierne veľký vplyv na kreovanie jednotlivých národných právnych
úprav v tejto oblasti mala revízia Parížskeho únijného dohovoru o ochrane priemyselného vlastníctva
(ďalej len "Dohovor").9) Už na prelome 19. a 20. storočia, teda v pomerne
skorom období vývoja národných úprav hospodárskeho, respektíve obchodnoprávneho charakteru, bola aj
na medzinárodnej úrovni nastolená požiadavka určiť legislatívnou formou "pravidlá hry" vzťahujúce sa
na súťažné aktivity. Táto požiadavka našla svoje stelesnenie v článku 10bis Dohovoru, ktorý bol do
neho inkorporovaný po jeho bruselskej revízii v roku 1900.10) Normy
súťažného práva mali za úlohu chrániť pred spoločensky nežiaducimi deformáciami súťažných vzťahov.
Poskytovali ochranu súkromných záujmov vo vzájomných vzťahoch medzi súťažiteľmi proti takým
konaniam, ktoré vykazovali známky rozporu s dobrými mravmi či zásadami slušnosti a ku ktorým
dochádzalo pri obchodovaní alebo pri výkone podnikateľskej činnosti súťažiteľov.
Rakúsko-Uhorsko bolo od 1.1.1900 jedným z členských štátov Dohovoru, z čoho mu vyplýval
právny záväzok legislatívne upraviť zákaz nekalej súťaže. Vtedajšia legislatíva sa preto dlhodobo
pokúšala o prijatie samostatného zákona proti nekalej súťaži. Aj napriek dvom pripraveným osnovám
zákona, k prijatiu zákona nedošlo.11)
1. Právna úprava nekalej súťaže na území
Slovenska v rokoch 1918 - 1938
Novo vznikajúci československý štát výslovne pristúpil k Dohovoru dňa
5.10.1919,12) a tým aj k povinnosti včleniť úpravu práva proti nekalej
súťaži do československého právneho poriadku. Podľa článku 1 Dohovoru pod pojem ochrany
živnostenského (v súčasnosti priemyselného) vlastníctva spadala aj ochrana označenia pôvodu a
potláčanie nekalej súťaže. Z článku 10bis tohto Dohovoru vyplývala povinnosť zaistiť účinnú ochranu
proti nekalej súťaži príslušníkom únijných štátov. Pokiaľ však neexistoval osobitný zákon zameraný
na potláčanie nekalej súťaže, tento medzinárodný záväzok ČSR nebol ešte naplnený. Priebežne mohla
byť právna ochrana proti nekalým konkurenčným praktikám poskytovaná iba podľa všeobecných ustanovení
občianskeho, resp.
obchodného zákonníka. Československo pristúpilo aj k
Madridskému dohovoru o potieraní nesprávnych údajov pôvodu tovaru,13) na
základe ktorého prijalo zákony v tejto oblasti.14)
Vo fáze príprav prvého československého zákona o nekalej súťaže boli postupne vypracované
dva návrhy budúcej právnej úpravy. Prvý návrh zákona z roku 1923 vychádzal z výlučného uplatnenia
princípu generálnej klauzuly. Obsahoval všeobecne formulovaný zákaz každého súťažného konania, ktoré
bol v rozpore s dobrými mravmi. Či ide alebo nejde o takéto konanie, mal rozhodovať zvláštny
znalecký zbor podľa voľnej úvahy pri zohľadnení všetkých okolností
prípadu.15)
Podobu zákona dostal a&