Výkon medzinárodného rozhodcovského rozsudku v Holandsku - Yukos Capital v OAO Rosneft
(praktický príklad) I. časť
Doc. JUDr.
Katarína
Chovancová
PhD. LL.M. (Lond.)
Associate Professor (International Law), Paneurópska vysoká škola práva,
Bratislava.
CHOVANCOVÁ, K.: Výkon medzinárodného rozhodcovského rozsudku v Holandsku -
Yukos Capital v OAO Rosneft (praktický príklad) I. časť. Právny obzor, 95, 2012, č.4, s.341 -
362.
Enforcement of international arbitration award in the Netherlands - Yukos Capital vs.
OAO Rosneft (practical example) Part.
The main obligation of every arbitrator, deciding the case
in international commercial arbitration, has always been to decide the dispute in such manner, that
it would mean a successful outcome of arbitration. This successful outcome is bound to have a form
of the valid international arbitral award, which is easily recognizable and enforceable in any
assumed state of its enforcement. Nowadays it is possible to state that courts, competent to permit
an enforcement of foreign arbitral award are applying a positive approach, at least in states with
the international commercial arbitration being a usual way of solving international commercial
disputes. Among states, in which the recognition and enforcement of foreign arbitral award is
refused only exceptionally, firmly stands undoubtedly the Netherlands. And it is the analysis of the
complex case Yukos v Rosneft
Yukos v
Rosneft
Yukos v Rosneft
Key words:
international, arbitral award, recognition, enforcement, the
NetherlandsÚvod
Hlavným záväzkom každého rozhodcu, rozhodujúceho v medzinárodnej obchodnej (ako aj
investičnej) arbitráži, je rozhodnúť predložený spor takým spôsobom, aby úspešným výsledkom
rozhodovacieho procesu bol platný medzinárodný rozhodcovský rozsudok, ktorý bude možné bez problémov
uznať a vykonať v ktoromkoľvek predpokladanom štáte výkonu rozhodcovského rozsudku. Pri rozhodovaní
je každý medzinárodný rozhodca podľa Lewa1) povinný
"...zohľadniť všetky
riziká, ktoré by mohli ohroziť platnosť rozhodcovského rozsudku."
Rozhodcovia sú tak povinní
rozhodnúť o všetkých sporných faktických i právnych otázkach, ktoré im sporové strany predložili v
arbitráži na rozhodnutie vo svojich podaniach.Rozhodcovia nesmú rozhodnúť ani
ultra petita
, ani extra petita
- dali by tak
neúspešnému žalovanému dobrý dôvod na napadnutie rozhodcovského rozsudku z procesných dôvodov hneď
po jeho vydaní.2) Okrem toho, hrozba vydania medzinárodného rozhodcovského
rozsudku, ktorý bude pre úspešnú sporovú stranu v podstate bezcenným dokumentom, pretože ho nebude
možné vykonať v plánovanom štáte výkonu rozsudku, v ktorom má neúspešný žalovaný umiestnený značný
majetok, visí rozhodcom nad hlavou po celý čas skutočne ako Damoklov meč.3)
Na druhej strane je však prakticky nemožné, aby samotní rozhodcovia zaručili uznanie a vykonateľnosť
medzinárodného rozhodcovského rozsudku na celom svete.Napríklad priznanie bežného (nie zloženého) úroku,4) ktoré je
zvyčajné v medzinárodných rozhodcovských rozsudkoch vydávaných európskymi rozhodcovskými
inštitúciami, bude príčinou odmietnutia výkonu uvedeného rozsudku v niektorých arabských štátoch.
Taktiež cudzie rozhodcovské rozsudky s priznanou širokou škálou náhrady škody, bežnou pre USA,
nebudú vykonateľné v Európe pre rozpor s verejným poriadkom štátu výkonu rozsudku. V súčasnosti je
však miera dobrovoľnosti povinných strán z vydaných medzinárodných rozhodcovských rozsudkov
uspokojivá jednak vďaka spoľahlivému mechanizmu Dohovoru o uznaní a výkone cudzích rozhodcovských
rozhodnutí, t.j. vďaka známemu "Newyorskému dohovoru" z r.1958,5) ako aj v
dôsledku vysokej profesionality medzinárodných rozhodcov a známych rozhodcovských
inštitúcií.
Je možné skonštatovať, že súdy, príslušné na povolenie výkonu cudzieho rozhodcovského
rozsudku, pri rozhodovaní o povolení, prípadne o odmietnutí povolenia výkonu medzinárodného
rozhodcovského rozsudku, uplatňujú v súčasnosti pozitívny prístup, a to minimálne vo vyspelých
štátoch, v ktorých je medzinárodná obchodná arbitráž zaužívaným spôsobom rozhodovania medzinárodných
obchodných sporov. Napokon, súdy príslušné na uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku sú
mimoriadne dôležité, pretože je to práve štádium uznania a výkonu cudzieho rozhodcovského rozsudku,
v ktorom ukončená medzinárodná obchodná arbitráž "opúšťa" sféru súkromnú a prechádza do sféry
verejnej.
Súčasne je potrebné upozorniť, že až úspešným zavŕšením konania o uznaní a výkone cudzieho
rozhodcovského rozsudku pred príslušným súdom sa dostáva oficiálne uznanie zo strany štátu výkonu
rozsudku jednak ukončenej medzinárodnej obchodnej arbitráži, v ktorej bol rozhodcovský rozsudok
vydaný, ako aj samotnému medzinárodnému rozhodcovskému rozsudku.6) Samotní
rozhodcovia, rozhodujúci medzinárodné obchodné spory v alebo v inštitucionálnej
arbitráži, totiž nemajú dostatočnú právomoc na dosiahnutie výkonu medzinárodného rozhodcovského
rozsudku v ktoromkoľvek štáte, v ktorom víťazná sporová strana z ukončenej arbitráže mieni o výkon
rozhodcovského rozsudku, vydaného v jej prospech, požiadať.
ad hoc
Uvedená právomoc patrí súdom - výkon medzinárodného rozhodcovského rozsudku tak môže
povoliť príslušný súd prakticky v každom štáte,7) a to v súlade s vlastným
civilným procesným právom, postupujúc (minimálne v členských štátoch Newyorského dohovoru) podľa
článku III., prípadne podľa článku VII. Newyorského dohovoru.8) Článok III.
Newyorského dohovoru zaväzuje súdy v členských štátoch dohovoru uznať a vykonať cudzí rozhodcovský
rozsudok okrem prípadov, keď súd môže odmietnuť výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku z dôvodov,
zakotvených v čl. V. ods. 1 a 2 Newyorského dohovoru. Príslušný súd v štáte výkonu cudzieho rozsudku
cudzí rozhodcovský rozsudok zvyčajne uzná, pokiaľ neodmietne výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku
z dôvodov, zakotvených v čl. V. ods. 2 Newyorského dohovoru, alebo ak strana, voči ktorej má byť
rozsudok vykonaný, dokázala pred súdom existenciu niektorého z dôvodov odmietnutia výkonu cudzieho
rozhodcovského rozsudku, zakotvených v spomínanom čl. V. ods. 1.
Jedným zo štátov, v ktorom je uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku odmietnuté
len zriedkavo, je Holandsko. Ako tvrdia King a Schulep,9)
"V krajine, z
ktorej pochádza jeden z krstných otcov Newyorského dohovoru, aktívny prístup a podpora arbitráže ani
nemôžu byť ničím prekvapivým.".
Holandskí sudcovia sú medzinárodnej obchodnej arbitráži skutočne
priaznivo naklonení a dôvody odmietnutia výkonu cudzieho rozhodcovského rozsudku interpretujú
reštriktívne,10) nie naopak, a to i v prípadoch, keď výkon cudzieho
rozhodcovského rozsudku smeruje voči holandskej sporovej strane. Podľa dostupných informačných
zdrojov v r. 1964 až 2008, t.j. za tridsaťštyri rokov od nadobudnutia účinnosti Newyorského dohovoru
v Holandsku, holandskí sudcovia odmietli výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku menej než
desaťkrát.Dôvodom odmietnutia výkonu cudzieho rozhodcovského rozs