Rozvíjanie tradície česko-slovenskej vedeckej spolupráce v oblasti autorského práva (s
mozaikou osobných spomienok)
Prof. JUDr.
Ján
Švidroň
CSc.
vedecký pracovník Ústavu štátu a práva SAV a Ústavu práva duševného vlastníctva
Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave. (Znenie oproti časovo limitovanému,
improvizovanému ústnemu prednesú úvodného referátu na seminári je tu rozšírenejšie a doplnené o
poznámkový aparát.)
ŠVIDROŇ, J.: Rozvíjanie tradície česko-slovenskej vedeckej spolupráce v
oblasti autorského práva (s mozaikou osobných spomienok). Právny obzor, 93, 2010, č. 4, s. 287 -
302.
Retrospektívny pohľad na rozvoj odboru právo duševného vlastníctva s osobitným zameraním
na oblasť autorského práva a s ním súvisiacich práv pod vplyvom spoločenských premien od
šesťdesiatych rokov 20. storočia po súčasnosť s vyústením do otvorených hodnotových otázok, ktoré sa
týkajú nielen autorského práva, resp. práva duševného vlastníctva, ale aj všeobecnejšie občianskeho
(súkromného) práva v jeho najnovších európskych a medzinárodných súvislostiach.
Milí kolegovia, priatelia,
história česko-slovenskej vedeckej spolupráce v oblasti práva duševného vlastníctva je
zdokumentovaná nielen konkrétnymi českými a slovenskými publikáciami, ale je už aj právnohistoricky
syntetizujúcejšie spracovaná. Jej najnovšou súčasťou sa stávajú aj tieto naše česko-slovenské
vedecké semináre o autorskom práve, ktoré sa usilujú reagovať na nové aktuálne otázky a výzvy. Už
prvý seminár na pôde Ústavu štátu a práva SAV v roku 2004 ukázal, že do oblasti autorského práva v
jeho teoretickom aj praktickom rozmere vstupuje v Českej republike i v Slovenskej republike nová
generačná vlna, formovaná už v podmienkach obnoveného liberalizmu. Ten v roku 1989 vkročil so
všetkou rozhodnosťou do prostredia, v ktorom "sloboda" bola dlhodobo určovaná a vymedzovaná
politicko-mocensky a ideologicky. Záujem o autorské právo po roku 1989 neobyčajne vzrástol, prišiel
jeho "nový čas". Krach predchádzajúcej ideológie, vedecko-technický, informačný aj celkový
medzinárodnopolitický vývoj vniesli do značne skostnatenej oblasti spoločenských vzťahov, v ktorej
sa predtým miesili ideologické požiadavky na legislatívu a právnu teóriu so značnou neznalosťou
autorskoprávnej problematiky v praktickom živote, nového "ducha". Aj teórii autorského práva a vôbec
práva duševného vlastníctva sa otvorili nové obzory a možnosti rozvoja. Prienik západných
teoretických koncepcií autorského práva do nášho právneho prostredia, európskych harmonizačných
smerníc do našej legislatívy pre oblasť autorského práva, ako aj celosvetové zvýšenie vplyvu
medzinárodných zmlúv prijatých v rámci WIPO a WTO, dali nášmu autorskému právu v teórii i v praxi
celkom novú tvár, oproti tej, ktorú si "pamätníci pamätajú" spred roka 1989. Ale ani vtedajšia
"tvár" autorského práva nebola iba "škaredá", práve tak, ako ani tá dnešná nie je iba "krásna". V
tomto svojom príspevku sa chcem sústrediť najmä na tú "krajšiu" tvár nášho autorského práva spred
roka 1989, pretože sa mi v nej zrkadlia aj mnohé pekné spomienky na viacero osobností našej právnej
vedy i iných ľudí, ktorým vďačíme azda i za to, že tu dnes na tomto seminári sme. Pokiaľ však ide o
posúdenie "krásy" súčasného autorského práva, to by som rád prenechal skúmaniu a hodnoteniu už
svojim kolegom z "mladšej generačnej vlny".
Orwellovský rok 1984
Mám viacero dôvodov, pre ktoré začnem túto malú "spomienkovú mozaiku" od roku 1984, ktorý
sa stal v mojej výraznejšej profesionálnej orientácii na oblasť autorského práva podstatný. Pretože
to, čo je dnešnej mladej generácii "celkom samozrejmé", bolo vtedy v našej spoločnosti "celkom
nesamozrejmé", a to, čo bolo vtedy "celkom samozrejmé" nehovorí väčšine mladých ľudí už vôbec nič,
pripomeniem aj aspoň trochu z podstaty vtedajšieho dobového kontextu. "Železná opona" neznamenala
iba nemožnosť bežného cestovania našich občanov "na západ", ako je to dnes turistickou
samozrejmosťou, ale v oblasti vedy aj obmedzenosť prístupu k odborným a vedeckým informáciám,
osobitne v oblasti spoločenských vied. Nie však iba z "ideologických" dôvodov, ale aj z dôvodov
"plánovanej ekonomiky". Obchod bol striktne rozdelený na "vnútorný" a "zahraničný", "zahraničný
obchod" zasa ďalej na obchod za podstatne iných podmienok so socialistickými štátmi združenými v
Rade vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP), v ktorých vládla "plánovaná ekonomika", a s
kapitalistickými štátmi, v ktorých vládol "slobodný trh". Istým "hybridom" bol obchod s krajinami
tzv. "tretieho sveta", podľa toho, či sa viac uberali vo svojej ekonomike "kapitalistickou" alebo
"socialistickou" cestou. Aj ekonomika dovozu a vývozu kníh a časopisov bola takto v rukách
"plánovanej ekonomiky", ruka v ruke s ich ideologicky kontrolovaným obsahom. V takejto ekonomickej a
právnej situácii sa mi vyskytol ako praktickému právnikovi na tú dobu celkom zaujímavý
autorskoprávny spor, ktorý ma priviedol aj do styku s a už tam sa mi naskytol prvý vážny
podnet, aby som sa nad problematikou duševného vlastníctva začal výraznejšie zamýšľať. Na tomto
knižnom veľtrhu mala totiž samostatný stánok aj
Ústavom práva autorského a práv
průmyslových pri Právnickej fakulte Univerzity Karlovej
.1) Tento spor bol
pre mňa podnetom a všeobecnejšiu analýzu základných právnych vzťahov v ňom zúčastnených a pre
napísanie i uverejnenie môjho prvého článku v teoretickom právnickom
časopise.2) Ale v rámci "plánovanej ekonomiky" v oblasti vývozu knižného
sortimentu, v ktorej som predtým krátky čas pôsobil, ponúkla sa mi aj príležitosť zúčastniť sa v
roku 1982
na Moskovskom knižnom veľtrhu
Svetová organizácia duševného vlastníctva
(o
ktorej som nikdy pre dtým nepočul!). V rámci prezentácie jej publikácií bolo vystavených viacero
kníh, ktoré ma okamžite zaujali - na prvý pohľad iba atraktívnou úpravou ich obálok, ale vzápätí,
keď som si v nich zalistoval, zatúžil som mať ich vo svojej knižnici. Mal som šťastie, tento stánok
"obhospodaroval" spontánne priateľský ruský právnik v mojom veku, s ktorým sme si okamžite
porozumeli.3) Výmenou za nejaké knihy z nášho národného stánku som od neho
tieto knihy získal. Normálne by si ich záujemca zakúpil, ale to nebolo možné. Bola to prvá
špecializovaná zahraničná literatúra z oblasti autorského práva, ktorú som nadobudol do svojej
knižnice a otvorila mi celkom netušené odborné obzory.4) Nemal som jasnú
predstavu, kam ma bude ďalej viesť a kam ma napokon dovedie... Nasledovalo doma viacročné intenzívne
štúdium všetkého, čo som v českej a slovenskej literatúre z oblasti autorského práva a práva
duševného vlastníctva u nás mohol v knižniciach nájsť; a to ma už po krátkom čase samoštúdia
"premiestnilo" do hĺbky šesťdesiatych rokov. Ale aj "všeličo" iné dnes nachádzam (často ú