Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Rozvíjanie tradície česko-slovenskej vedeckej spolupráce v oblasti autorského práva (s mozaikou osobných spomienok)
Rozvíjanie tradície česko-slovenskej vedeckej spolupráce v oblasti autorského práva (s
mozaikou osobných spomienok)
Prof. JUDr.
Ján
Švidroň
CSc.
vedecký pracovník Ústavu štátu a práva SAV a Ústavu práva duševného vlastníctva
Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave. (Znenie oproti časovo limitovanému,
improvizovanému ústnemu prednesú úvodného referátu na seminári je tu rozšírenejšie a doplnené o
poznámkový aparát.)
ŠVIDROŇ, J.: Rozvíjanie tradície česko-slovenskej vedeckej spolupráce v
oblasti autorského práva (s mozaikou osobných spomienok). Právny obzor, 93, 2010, č. 4, s. 287 -
302.
Retrospektívny pohľad na rozvoj odboru právo duševného vlastníctva s osobitným zameraním
na oblasť autorského práva a s ním súvisiacich práv pod vplyvom spoločenských premien od
šesťdesiatych rokov 20. storočia po súčasnosť s vyústením do otvorených hodnotových otázok, ktoré sa
týkajú nielen autorského práva, resp. práva duševného vlastníctva, ale aj všeobecnejšie občianskeho
(súkromného) práva v jeho najnovších európskych a medzinárodných súvislostiach.
Milí kolegovia, priatelia,
história česko-slovenskej vedeckej spolupráce v oblasti práva duševného vlastníctva je
zdokumentovaná nielen konkrétnymi českými a slovenskými publikáciami, ale je už aj právnohistoricky
syntetizujúcejšie spracovaná. Jej najnovšou súčasťou sa stávajú aj tieto naše česko-slovenské
vedecké semináre o autorskom práve, ktoré sa usilujú reagovať na nové aktuálne otázky a výzvy. Už
prvý seminár na pôde Ústavu štátu a práva SAV v roku 2004 ukázal, že do oblasti autorského práva v
jeho teoretickom aj praktickom rozmere vstupuje v Českej republike i v Slovenskej republike nová
generačná vlna, formovaná už v podmienkach obnoveného liberalizmu. Ten v roku 1989 vkročil so
všetkou rozhodnosťou do prostredia, v ktorom "sloboda" bola dlhodobo určovaná a vymedzovaná
politicko-mocensky a ideologicky. Záujem o autorské právo po roku 1989 neobyčajne vzrástol, prišiel
jeho "nový čas". Krach predchádzajúcej ideológie, vedecko-technický, informačný aj celkový
medzinárodnopolitický vývoj vniesli do značne skostnatenej oblasti spoločenských vzťahov, v ktorej
sa predtým miesili ideologické požiadavky na legislatívu a právnu teóriu so značnou neznalosťou
autorskoprávnej problematiky v praktickom živote, nového "ducha". Aj teórii autorského práva a vôbec
práva duševného vlastníctva sa otvorili nové obzory a možnosti rozvoja. Prienik západných
teoretických koncepcií autorského práva do nášho právneho prostredia, európskych harmonizačných
smerníc do našej legislatívy pre oblasť autorského práva, ako aj celosvetové zvýšenie vplyvu
medzinárodných zmlúv prijatých v rámci WIPO a WTO, dali nášmu autorskému právu v teórii i v praxi
celkom novú tvár, oproti tej, ktorú si "pamätníci pamätajú" spred roka 1989. Ale ani vtedajšia
"tvár" autorského práva nebola iba "škaredá", práve tak, ako ani tá dnešná nie je iba "krásna". V
tomto svojom príspevku sa chcem sústrediť najmä na tú "krajšiu" tvár nášho autorského práva spred
roka 1989, pretože sa mi v nej zrkadlia aj mnohé pekné spomienky na viacero osobností našej právnej
vedy i iných ľudí, ktorým vďačíme azda i za to, že tu dnes na tomto seminári sme. Pokiaľ však ide o
posúdenie "krásy" súčasného autorského práva, to by som rád prenechal skúmaniu a hodnoteniu už
svojim kolegom z "mladšej generačnej vlny".
Orwellovský rok 1984
Mám viacero dôvodov, pre ktoré začnem túto malú "spomienkovú mozaiku" od roku 1984, ktorý
sa stal v mojej výraznejšej profesionálnej orientácii na oblasť autorského práva podstatný. Pretože
to, čo je dnešnej mladej generácii "celkom samozrejmé", bolo vtedy v našej spoločnosti "celkom
nesamozrejmé", a to, čo bolo vtedy "celkom samozrejmé" nehovorí väčšine mladých ľudí už vôbec nič,
pripomeniem aj aspoň trochu z podstaty vtedajšieho dobového kontextu. "Železná opona" neznamenala
iba nemožnosť bežného cestovania našich občanov "na západ", ako je to dnes turistickou
samozrejmosťou, ale v oblasti vedy aj obmedzenosť prístupu k odborným a vedeckým informáciám,
osobitne v oblasti spoločenských vied. Nie však iba z "ideologických" dôvodov, ale aj z dôvodov
"plánovanej ekonomiky". Obchod bol striktne rozdelený na "vnútorný" a "zahraničný", "zahraničný
obchod" zasa ďalej na obchod za podstatne iných podmienok so socialistickými štátmi združenými v
Rade vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP), v ktorých vládla "plánovaná ekonomika", a s
kapitalistickými štátmi, v ktorých vládol "slobodný trh". Istým "hybridom" bol obchod s krajinami
tzv. "tretieho sveta", podľa toho, či sa viac uberali vo svojej ekonomike "kapitalistickou" alebo
"socialistickou" cestou. Aj ekonomika dovozu a vývozu kníh a časopisov bola takto v rukách
"plánovanej ekonomiky", ruka v ruke s ich ideologicky kontrolovaným obsahom. V takejto ekonomickej a
právnej situácii sa mi vyskytol ako praktickému právnikovi na tú dobu celkom zaujímavý
autorskoprávny spor, ktorý ma priviedol aj do styku s a už tam sa mi naskytol prvý vážny
podnet, aby som sa nad problematikou duševného vlastníctva začal výraznejšie zamýšľať. Na tomto
knižnom veľtrhu mala totiž samostatný stánok aj
Ústavom práva autorského a práv
průmyslových pri Právnickej fakulte Univerzity Karlovej
.1) Tento spor bol
pre mňa podnetom a všeobecnejšiu analýzu základných právnych vzťahov v ňom zúčastnených a pre
napísanie i uverejnenie môjho prvého článku v teoretickom právnickom
časopise.2) Ale v rámci "plánovanej ekonomiky" v oblasti vývozu knižného
sortimentu, v ktorej som predtým krátky čas pôsobil, ponúkla sa mi aj príležitosť zúčastniť sa v
roku 1982
na Moskovskom knižnom veľtrhu
Svetová organizácia duševného vlastníctva
(o
ktorej som nikdy pre dtým nepočul!). V rámci prezentácie jej publikácií bolo vystavených viacero
kníh, ktoré ma okamžite zaujali - na prvý pohľad iba atraktívnou úpravou ich obálok, ale vzápätí,
keď som si v nich zalistoval, zatúžil som mať ich vo svojej knižnici. Mal som šťastie, tento stánok
"obhospodaroval" spontánne priateľský ruský právnik v mojom veku, s ktorým sme si okamžite
porozumeli.3) Výmenou za nejaké knihy z nášho národného stánku som od neho
tieto knihy získal. Normálne by si ich záujemca zakúpil, ale to nebolo možné. Bola to prvá
špecializovaná zahraničná literatúra z oblasti autorského práva, ktorú som nadobudol do svojej
knižnice a otvorila mi celkom netušené odborné obzory.4) Nemal som jasnú
predstavu, kam ma bude ďalej viesť a kam ma napokon dovedie... Nasledovalo doma viacročné intenzívne
štúdium všetkého, čo som v českej a slovenskej literatúre z oblasti autorského práva a práva
duševného vlastníctva u nás mohol v knižniciach nájsť; a to ma už po krátkom čase samoštúdia
"premiestnilo" do hĺbky šesťdesiatych rokov. Ale aj "všeličo" iné dnes nachádzam (často úplne
nečakane, náhodne, na svoje vlastné prekvapenie) pri rekonštrukcii "zabudnutej" minulosti na základe
osobných artefaktov, ktoré sa takisto viažu na "orwellovský rok
1984".5)Šesťdesiate roky
Zatiaľ čo v osobnom živote mnohých z mojej generácie to boli v podstate bezstarostné,
"slnečné" roky základnej a strednej školy, spätne som poznal, aká mimoriadna aktivita sa v odbornej
oblasti, dnes nazývanej právom duševného vlastníctva, v tomto desaťročí v Československu odohrávala,
aké úžasné úsilie vyvíjali a aké bohaté odborné a vedecké dedičstvo nám zanechali naši
predchodcovia, o ktorom - resp. o ktorého spoločenskom, kultúrnom i ekonomickom význame - som vtedy
nemohol mať potuchy. Pritom v rovine medzinárodných vzťahov to vôbec neboli roky až také "slnečné",
ako v spomienkach mnohých "našincov" dodnes rezonuje krátke obdobie, ktorému sa neprávom dal veľmi
zjednodušený, ba zavádzajúci názov "pražské jaro" či "pražská jar"; veď slobodnejšie prejavy
ideologicky menej skostnateného intelektuálneho uvažovania sa najskôr objavili už v prvej polovici
šesťdesiatych rokov na stránkach slovenského týždenníka , ktorý
"ideologicky" pripravoval pôdu aj tzv. pražskej jari, neodlučiteľne spätej s menom .8) A v tom
istom roku bol na Právnickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe zriadený ,9) ktorý na inej inštitucionálnej báze
nadviazal na činnosť .12)
Predchádzal im však a po nich aj nasledoval celý rad teoretických i prakticky orientovaných prác, z
ktorých i po desaťročiach v oblasti autorského práva rezonujú najmä publikácie
Kultúrny život
Alexandra
Dubčeka
. Nadšenie a intelektuálne vzopätie tých čias bolo naskutku "československé", české,
moravské a slovenské zároveň. V zahraničnopolitických a medzinárodných vzťahoch však stále ešte
rezonovalo, nie aj bez ďalšej neistoty do budúcnosti v konfrontačných otázkach medzi vtedajšími "iba
dvoma" jadrovými mocnosťami, prekonanie tzv. kubánskej krízy
, a tým azda "v poslednej minúte"
aj odvrátenie skutočnej jadrovej katastrofy, ktorej hrozba bola už od zhodenia atómových bômb na
Hirošimu a Nagasaki reálna. Ale aj zavraždenie prezidenta USA J. F. Kennedyho bezprostredne po nej.
A súčasťou tzv. "studenej" vojny, ktorá sa začala už v roku 1945,6) bol aj
celý rad "horúcich vojen", z ktorých sú mediálne najviac "do pozornosti uvádzané" z päťdesiatych
rokov tá "korejsko-americká" (značne zľahčujúco, takmer "švejkovsky" hollywoodsky stvárnená v
americkom seriáli "M.A.S.H."), francúzsko- vietnamská a v druhej polovici šesťdesiatych rokov
osobitne americko-vietnamská. Rok 1968 bol aj obdobím búrlivých hnutí študentov a sociálnych
protestov vo Francúzsku i inde v Európe. Šesťdesiate roky boli tiež obdobím rozkladu koloniálnych
ríší, národnooslobodzovacích hnutí a vzniku množstva samostatných štátov v Afrike a Ázii, s ktorými
sa začal konštituovať tzv. "tretí svet" a neskôr aj hnutie nezúčastnených štátov (štátov mimo
mocenských blokov) s čoraz väčším vplyvom v OSN, UNESCO i v iných medzinárodných organizáciách. V
USA sa tieto roky nesú v znamení hnutí za práva černochov, zavraždenia populárneho senátora Roberta
Kennedyho i stúpenca Gándhího metódy nenásilia Martina Luthera Kinga (nasledoval osud svojho veľkého
inšpirátora...), feministických hnutí, stupňujúcich sa masových demonštrácií proti vietnamskej vojne
a osobitne hnutia "hippies" a s ním spojeného rozšírenia drog medzi mladými ľuďmi i fenoménu, pre
ktorý sa zaužíval názov "sexuálna revolúcia".7) Nielen "socializmus", ale aj
"kapitalizmus" mal teda počas rozdelenia sveta "železnou oponou" svoje vnútorné problémy. Ak sme tu
však v šesťdesiatych rokoch, nemôžeme z hľadiska nášho odboru nepripomenúť predovšetkým tiež to, že
v roku 1967 bol v Štokholme prijatý Medzinárodný dohovor o
zriadení Svetovej organizácie duševného vlastníctva
a zároveň bol na diplomatickej
konferencii v Štokholme
revidovaný aj Bernský
dohovor o ochrane literárnych a umeleckých diel
Ústav práva
autorského a práv průmyslových
Komisie pre autorské a vynálezcovské právo pri Ústave štátu a práva
ČSAV
, zriadenej v roku 1962.10) Avšak na to, aby som sa neskôr - v
osemdesiatych rokoch - zahľadel hlbšie do minulosti tejto odbornej oblasti, podnietili ma a v ďalšom
individuálnom výskume viedli až bibliografické údaje uvedené v časti o osobnomajetkových právach
našej učebnice občianskeho práva zo začiatku sedemdesiatych rokov (počas štúdia občianskeho práva na
skúšku som si ich vôbec nevšimol...).11) Odvtedy som už mnohokrát v rôznych
publikáciách a aj pri iných príležitostiach pripomenul mimoriadny vedecký prínos najmä
smolenických konferencií o osobnomajetkových právach
Štefana
Lubyho
a Karla Knapa
- bez toho, aby sme prehliadali alebo nedoceňovali publikované
výsledky aj iných autorov
. Význam šesťdesiatych rokov v histórii československého, českého a
slovenského autorského práva pripomínam a dokumentujem na bibliografických údajoch (v značnom
rozsahu, ale stále nie úplných) aj vo svojej najnovšej
monografii.13)Sedemdesiate
roky
S ich prvým rokom sa začalo moje právnické štúdium. Imatrikulačnú prednášku nám predniesol
profesor Štefan Luby
, a to bolo jediný raz, keď som ho v živote osobne videl a počul, nič
konkrétnejšie som však o jeho vedeckej a pedagogickej osobnosti vtedy ešte nevedel, ani z prednášky
som si ako práve ešte iba nastupujúci do prvého ročníka nič nezapamätal, jeho vedeckú osobnosť som
začal objavovať až oveľa neskôr. Napriek pochmúrnej spoločenskej atmosfére po okupácii
Československa a začínajúcej "normalizá cii" vybavuje sa mi takisto množstvo predovšetkým tých
"krajších" spomienok aj na toto obdobie. No je fakt, že s našim štúdiom sme "nasávali" do seba
totalitné poňatie práva. Aj ono malo svoje "humorné" stránky - vtedy; ale dnes (a už dlho) vo mne
vtedajšia náplň nášho vysokoškolského štúdia žiadny "humor" nevzbudzuje. Skôr už iba smútok nad tým,
ako veľmi odchodné je to "právo", ktoré sme boli nútení ako jedine možné študovať, od toho, v akom
"právnom svete" žijeme dnes, po štyridsiatich rokoch. Aký falošný ideologický ideál ovládal našu
vtedajšiu spoločnosť, a aký žiadny hodnotovo stmeľujúci ideál ju neovláda
dnes.14) Aké to boli vlastne často iba jalové slova a vety, ak si to spätne
premietnem, ktoré sme na prednáškach a seminároch počúvali a z učebníc na skúšky študovali. Ale kto
aj vtedy chcel, "diery v sieti" ideologickej manipulácie si dokázal nájsť. Utvárať si svoju
individuálnu intelektuálnu samostatnosť a nezávislosť odklonom od stádového študentského života
prehĺbenejším samoštúdiom bolo možné aj bez účasti v "disidentskom hnutí", ktoré bolo priamym
produktom "normalizácie" a rozvinulo sa aj s nadnárodnou politickou podporou osobitne po
Konferencii o bezpečnosti a spolupráci v Európe
na základe jej
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
