Rozvíjanie tradície česko-slovenskej vedeckej spolupráce v oblasti autorského práva (s mozaikou osobných spomienok)

Retrospektívny pohľad na rozvoj odboru právo duševného vlastníctva s osobitným zameraním na oblasť autorského práva a s ním súvisiacich práv pod vplyvom spoločenských premien od šesťdesiatych rokov 20. storočia po súčasnosť s vyústením do otvorených hodnotových otázok, ktoré sa týkajú nielen autorského práva, resp. práva duševného vlastníctva, ale aj všeobecnejšie občianskeho (súkromného) práva v jeho najnovších európskych a medzinárodných súvislostiach.

história česko-slovenskej vedeckej spolupráce v oblasti práva duševného vlastníctva je zdokumentovaná nielen konkrétnymi českými a slovenskými publikáciami, ale je už aj právnohistoricky syntetizujúcejšie spracovaná. Jej najnovšou súčasťou sa stávajú aj tieto naše česko-slovenské vedecké semináre o autorskom práve, ktoré sa usilujú reagovať na nové aktuálne otázky a výzvy. Už prvý seminár na pôde Ústavu štátu a práva SAV v roku 2004 ukázal, že do oblasti autorského práva v jeho teoretickom aj praktickom rozmere vstupuje v Českej republike i v Slovenskej republike nová generačná vlna, formovaná už v podmienkach obnoveného liberalizmu. Ten v roku 1989 vkročil so všetkou rozhodnosťou do prostredia, v ktorom "sloboda" bola dlhodobo určovaná a vymedzovaná politicko-mocensky a ideologicky. Záujem o autorské právo po roku 1989 neobyčajne vzrástol, prišiel jeho "nový čas". Krach predchádzajúcej ideológie, vedecko-technický, informačný aj celkový medzinárodnopolitický vývoj vniesli do značne skostnatenej oblasti spoločenských vzťahov, v ktorej sa predtým miesili ideologické požiadavky na legislatívu a právnu teóriu so značnou neznalosťou autorskoprávnej problematiky v praktickom živote, nového "ducha". Aj teórii autorského práva a vôbec práva duševného vlastníctva sa otvorili nové obzory a možnosti rozvoja. Prienik západných teoretických koncepcií autorského práva do nášho právneho prostredia, európskych harmonizačných smerníc do našej legislatívy pre oblasť autorského práva, ako aj celosvetové zvýšenie vplyvu medzinárodných zmlúv prijatých v rámci WIPO a WTO, dali nášmu autorskému právu v teórii i v praxi celkom novú tvár, oproti tej, ktorú si "pamätníci pamätajú" spred roka 1989. Ale ani vtedajšia "tvár" autorského práva nebola iba "škaredá", práve tak, ako ani tá dnešná nie je iba "krásna". V tomto svojom príspevku sa chcem sústrediť najmä na tú "krajšiu" tvár nášho autorského práva spred roka 1989, pretože sa mi v nej zrkadlia aj mnohé pekné spomienky na viacero osobností našej právnej vedy i iných ľudí, ktorým vďačíme azda i za to, že tu dnes na tomto seminári sme. Pokiaľ však ide o posúdenie "krásy" súčasného autorského práva, to by som rád prenechal skúmaniu a hodnoteniu už svojim kolegom z "mladšej generačnej vlny".

Mám viacero dôvodov, pre ktoré začnem túto malú "spomienkovú mozaiku" od roku 1984, ktorý sa stal v mojej výraznejšej profesionálnej orientácii na oblasť autorského práva podstatný. Pretože to, čo je dnešnej mladej generácii "celkom samozrejmé", bolo vtedy v našej spoločnosti "celkom nesamozrejmé", a to, čo bolo vtedy "celkom samozrejmé" nehovorí väčšine mladých ľudí už vôbec nič, pripomeniem aj aspoň trochu z podstaty vtedajšieho dobového kontextu. "Železná opona" neznamenala iba nemožnosť bežného cestovania našich občanov "na západ", ako je to dnes turistickou samozrejmosťou, ale v oblasti vedy aj obmedzenosť prístupu k odborným a vedeckým informáciám, osobitne v oblasti spoločenských vied. Nie však iba z "ideologických" dôvodov, ale aj z dôvodov "plánovanej ekonomiky". Obchod bol striktne rozdelený na "vnútorný" a "zahraničný", "zahraničný obchod" zasa ďalej na obchod za podstatne iných podmienok so socialistickými štátmi združenými v Rade vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP), v ktorých vládla "plánovaná ekonomika", a s kapitalistickými štátmi, v ktorých vládol "slobodný trh". Istým "hybridom" bol obchod s krajinami tzv. "tretieho sveta", podľa toho, či sa viac uberali vo svojej ekonomike "kapitalistickou" alebo "socialistickou" cestou. Aj ekonomika dovozu a vývozu kníh a časopisov bola takto v rukách "plánovanej ekonomiky", ruka v ruke s ich ideologicky kontrolovaným obsahom. V takejto ekonomickej a právnej situácii sa mi vyskytol ako praktickému právnikovi na tú dobu celkom zaujímavý autorskoprávny spor, ktorý ma priviedol aj do styku s .¹⁾ Tento spor bol pre mňa podnetom a všeobecnejšiu analýzu základných právnych vzťahov v ňom zúčastnených a pre napísanie i uverejnenie môjho prvého článku v teoretickom právnickom časopise.²⁾ Ale v rámci "plánovanej ekonomiky" v oblasti vývozu knižného sortimentu, v ktorej som predtým krátky čas pôsobil, ponúkla sa mi aj príležitosť zúčastniť sa v roku na a už tam sa mi naskytol prvý vážny podnet, aby som sa nad problematikou duševného vlastníctva začal výraznejšie zamýšľať. Na tomto knižnom veľtrhu mala totiž samostatný stánok aj (o ktorej som nikdy pre dtým nepočul!). V rámci prezentácie jej publikácií bolo vystavených viacero kníh, ktoré ma okamžite zaujali - na prvý pohľad iba atraktívnou úpravou ich obálok, ale vzápätí, keď som si v nich zalistoval, zatúžil som mať ich vo svojej knižnici. Mal som šťastie, tento stánok "obhospodaroval" spontánne priateľský ruský právnik v mojom veku, s ktorým sme si okamžite porozumeli.³⁾ Výmenou za nejaké knihy z nášho národného stánku som od neho tieto knihy získal. Normálne by si ich záujemca zakúpil, ale to nebolo možné. Bola to prvá špecializovaná zahraničná literatúra z oblasti autorského práva, ktorú som nadobudol do svojej knižnice a otvorila mi celkom netušené odborné obzory.⁴⁾ Nemal som jasnú predstavu, kam ma bude ďalej viesť a kam ma napokon dovedie... Nasledovalo doma viacročné intenzívne štúdium všetkého, čo som v českej a slovenskej literatúre z oblasti autorského práva a práva duševného vlastníctva u nás mohol v knižniciach nájsť; a to ma už po krátkom čase samoštúdia "premiestnilo" do hĺbky šesťdesiatych rokov. Ale aj "všeličo" iné dnes nachádzam (často ú